Pre český agrosektor by malo byť k dispozícii 7,7 mld
Pre české poľnohospodárstvo by malo byť v rokoch 2021 až 2027 z rozpočtu Európskej únie k dispozícii 7,7 miliardy eur (zhruba 199 miliárd Kč). Vyplýva to z včerajšieho (1.6.2018) návrhu Európskej komisie.
V terajšom sedemročnom období by podľa údajov českého ministerstva poľnohospodárstva z roku 2013 malo mať české poľnohospodárstvo možnosť získať na dotáciách z EÚ až 8,2 miliardy eur. Agrárna komora ČR odmieta možné stanovovanie limitov platieb na farmu podľa jej rozlohy. České ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že by chcelo tento limit mať ako dobrovoľný, nepáči sa mu tiež prehnaná administratíva pre štát i poľnohospodárov.
Celkovo by podľa návrhu malo byť v rozpočte EÚ na poľnohospodárstvo v rokoch 2021 až 2027 vyčlenených 365 miliárd eur. Komisia navrhuje v rámci budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ spoločnú poľnohospodársku politiku zmodernizovať a zjednodušiť.
Návrh okrem iného predpokladá, že priame platby poľnohospodárom budú od 60.000 eur vyššie obmedzené a maximálnou hranicou bude 100.000 eur na jednu farmu. Toto takzvané zastropovanie platieb sa Českej republike príliš nepáči, predovšetkým kvôli štruktúre českého poľnohospodárstva, ktorému z historických dôvodov dominujú na európske pomery veľké farmy.
„Česká republika úplne zásadne vystupuje proti zastropovaniu, teda obmedzeniu platieb na jeden subjekt, ktoré by v najtvrdšej podobe znamenalo likvidáciu nášho poľnohospodárstva a ďalší prepad produkcie a sebestačnosti v základných odvetviach, predovšetkým živočíšnych výrob,“ povedal dnes ČTK hovorca agrárnej komory Jiří Felčárek.
Priaznivou správou však podľa neho je, že peniaze, o ktoré by prišli farmy kvôli stanoveniu stropu, zostanú v platbách pre jednotlivé členské krajiny. Mohli by ich tak využiť napríklad na investície.
České ministerstvo by chcelo mať zastropovanie ako dobrovoľné.
„Tiež sa budeme starostlivo venovať otázke odpočtu mzdových nákladov pre elimináciu negatívnych dopadov zastropovania na podniky, ktoré svojím charakterom výroby vytvárajú a udržiavajú zamestnanosť,“ uviedlo.
Český štát tiež nesúhlasí s návrhom komisie na krátenie peňazí proti súčasnosti pre podniky, ktoré používajú postupy prospešné pre životné prostredie alebo výrobcom citlivých komodít.
„Aj v týchto bodoch budeme navrhovať, aby členské krajiny mohli podľa národných podmienok a potrieb zvoliť, aké nástroje spoločnej poľnohospodárskej politiky sú pre nich najvhodnejšie a akým spôsobom ich chcú využívať,“ dodalo tlačové oddelenie.
Ministerstvo upozornilo, že ide o prvotný návrh, ktorý sa ešte môže zmeniť.
„V tomto kontexte je potrebné upozorniť na aktivity niektorých členských krajín vedených Francúzskom, ktoré bezprostredne na zverejnené návrhy reagovali prípravou memoranda, v ktorom nesúhlasia s krátením rozpočtu a žiadajú zachovanie súčasnej úrovne,“ uviedol úrad. Ministerstvo tento postoj zdieľa.
„Nariadenia, ktoré predložila komisia, prinesú vyššiu administratívnu záťaž. Stále pretrvávajú pochybnosti o zjednodušení auditu a kontrolného systému. Ministerstvo sa preto bude usilovať o reálne a viditeľné zjednodušenie podmienok,“ uviedol úrad.
Dnešné návrhy majú podľa komisie zabezpečiť, aby spoločná politika podporovala poľnohospodárov a vidiecke komunity, viedla k trvalo udržateľnému rozvoju poľnohospodárstva v EÚ a zohľadňovala ciele EÚ v oblasti životného prostredia a klímy. Dávajú tiež členským štátom viac flexibility a zodpovednosti.
„Tieto solídne návrhy prispejú ku konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho sektora a zároveň posilnia jeho udržateľnosť. V novo navrhovanom modeli dostanú členské štáty viac priestoru, aby sa zlepšila efektivita poľnohospodárskej politiky a bolo možné lepšie sledovať jej výsledky,“ uviedol podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen.
