Bratislava 7. novembra (TASR) – Požiadavky na producentov agropotravinárskeho tovaru v Európskej únii (EÚ) i na jeho importérov z tretích krajín by mali byť rovnaké, pretože v opačnom prípade sa narúša prostredie pre rovnocennú hospodársku súťaž. Táto myšlienka rezonovala vo viacerých vystúpeniach odborníkov na medzinárodnej konferencii Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) k európskym normám záväzným pre výrobcov agrárnych a potravinárskych komodít v kontexte globalizácie a narastajúcich dovozov, ktorá sa začala vo štvrtok 6. novembra na Štrbskom Plese.

„Európske spoločenstvo venuje veľkú pozornosť nielen otázke kvality a bezpečnosti potravín, ale aj ďalším aspektom, súvisiacim s výrobou – najmä ochrane životného prostredia, dobrému zaobchádzaniu s hospodárskymi zvieratami, alebo sociálnym istotám zamestnancov. Príslušné normy a predpisy sa preto kontinuálne vylepšujú a sprísňujú, čo by mohlo byť dobrou informáciou pre spotrebiteľov, ale na druhej strane to spôsobuje nárast výrobných nákladov,“ upozornil predseda SPPK Milan Semančík.

Samotné zdražovanie výroby by podľa neho nemuselo byť neriešiteľným problémom, ak by sprísňujúce sa predpisy a normy platili rovnako pre všetkých konkurentov, ktorí medzi sebou súťažia na jednom trhu.

„Čo však v praxi neplatí. A hoci žijeme vo veku globalizácie, tá je v zmysle celosvetovej harmonizácie noriem a predpisov pre poľnohospodársku a potravinársku výrobu stále len v plienkach,“ doplnil.

Ako uviedol riaditeľ Potravinárskej komory ČR Miroslav Koberna, degradáciou kvality sú pri importe ohrozené všetky výrobné sektory, ale v rôznom rozsahu. Platí zásada, že čím je nižší podiel pridanej hodnoty na spracovanom výrobku, tým vypuklejší je problém s jeho kvalitou. Najviac ohrozené sú preto odbory spracovania mäsa, hydiny a mlieka, rybárstvo, či vinohradníctvo.

„Ceny potravín, o ktorých sa v ostatnom čase toľko diskutuje, predstavujú umelo vytvorený fenomén, ktorý je pre výrobcov prakticky ťažko riešiteľný. Tí totiž musia čeliť protichodnému cenovému tlaku dodávateľov i odberateľov, úskaliam pseudospoločného trhu, uvoľňovaniu obchodných bariér pre dovozy z tretích krajín a neustálemu rastu dodatočných nákladov, spojených s európskou byrokraciou,“ uzavrel Koberna.