Tak ako júl a august je pre prvovýrobcov synonymom žatvy obilnín, október je spojený s kráľovnou polí – kukuricou. Táto plodina má skutočne široké využitie – pestuje sa nielen ako potravina, krmovina pre zvieratá, i na biomasu pre bioplynové stanice, ale využíva sa aj oveľa širšie.

Napríklad z kukurice sa vyrábajú aj niektoré biologicky rozložiteľné textílie alebo plasty pre automobily. Aj táto sezóna opäť potvrdila, že kukurica má oveľa väčšie perspektívy pre prvovýrobcov ako napríklad jačmeň či pšenica. Problémom však boli nedostatočné zrážky. Slabá úroda však dlhodobo neodrádza prvovýrobcov od pestovania tejto plodiny. Nečudo, veď aj Ladislav Moravčík zo Zväzu pestovateľov a spracovateľov kukurice, ktorý je ako prvovýrobca aj významným pestovateľom kukurice v regióne Nových Zámkov potvrdzuje, že práve ekonomické výnosy z kukurice stabilizujú podniky poľnohospodárskej prvovýroby.

„Tento rok asi natoľko neplatí, že kukurica je kráľovnou polí, pretože aj tá kráľovná potrebuje full servis, a ak ho nemá, tak sa to odrazí na jej kvalite,“ pripomína Moravčík.

Chýbali najmä zrážoky v mesiacoch, keď to kukurica najviac potrebovala. Vysoké teploty vplývali aj na proces opelenia a budovania masy komodity.

Podľa Ladislava Moravčíka záujem o kukuricu potvrdzujú v posledných rokoch pestovatelia z rôznych regiónov Slovenska.

„Zväz pestovateľov a spracovateľov kukurice má 80 členov a jeho členmi sú obchodníci, strojári a chemici, a samozrejme zhruba 60 prvovýrobcov. Naši členovia disponujú plochou 50-tisíc hektárov,“ hovorí.

Pred piatimi rokmi klesalo pestovanie silážnej kukurice, čo priamoúmerne súviselo s utlmovaním živočíšnej výroby. S rozšírením bioplynových staníc sa k nej prvovýrobcovia postupne vracajú.

 „Silážne kukurice išli na výmeru nad 100-tisíc hektárov. Bolo ich na Slovensku aj  80- tisíc a historicky aj 120-tisíc hektárov. V prípade zrnovej kukurice sa to pohybuje podľa predchádzajúceho roka,“ hovorí Ladislav Moravčík.

Osivová kukurica sa v súčasnosti pestuje zhruba na ploche tritisíc hektárov a postupne sa jej plochy zvyšujú. Pozitívom je stály odbyt, dobrá cena, aj keď väčšia pracnosť.

„Významným faktorom je aj uzatváranie zmlúv, ktoré sa v prípade osivovej kukurice pripravujú už rok predtým, kým v prípade zrnovej kukurice v aktuálne sezóne,“ hovorí Ladislav Moravčík.

Najviac kukurice sa pritom umiestňuje vo výrobných závodoch Enviral Leopoldov a Amylum Boleráz.

„Každá z firiem spracuje 360-400 tisíc ton kukurice,“ povedal L. Moravčík.

V porovnaní s obilninami je výrazným pozitívom kukurice ako komodity jej realizačná cena.

„Keď sa cena kukurice pohybuje okolo 150 eur za tonu, pri úrode 6 ton na hektár sa dostanete na tisíc eur. A to vám pšenica nedá. Dôležitý je ale odbyt. Tak napríklad v prípade pšenice máme problém s predajom. Máme plné sklady pšenice, jačmeňa a raže. Zberáme kukuricu, ale často ešte nemáme predané obilniny. A tam je niekedy problém. Prvovýrobca často nedohodne výhodnú cenu, lebo je limitovaný svojím vlastným skladovým priestorom,“ hovorí Ladislav Moravčík.