Ekologické hospodárenie na pôde nie je na Slovensku až tak rozšírené. Únia a aktuálne vedenie ministerstva pôdohospodárstva majú záujem, v rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky, smerovať na jeho podporu väčší dôraz. Ciele, ktoré si Slovensko stanovilo, nateraz plníme len v niektorých oblastiach.

„Záujem o ekologické poľnohospodárstvo prezentuje nárast v registri ekologických prevádzkovateľov, vedenom na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom. Kým k 30.6.2020 bola registrovaná výmera 193 389 hektárov, tak k 31.1.2021 to bolo už 242 573 hektárov,“ uviedlo tlačové oddelenie MPRV SR.

Ekologické hospodárenie v číslach

Slovensko si pred časom stanovilo ciele v rámci ekologických platieb, a to na úrovni 157 340 hektárov pre rok 2020. Ten sa podarilo naplniť na 101 percent. Nedosiahli sme však ciele vo všetkých oblastiach. Kým pri zelenine, intenzívnych ovocných sadoch, vinohradoch či trvalých trávnych porastoch sme hranicu 100 percent prekročili, pri zemiakoch sme dosiahli len 59 percent, pri ornej pôde 92 percent a pri ostatných ovocných sadoch len 22 percent.

Zatiaľ čo počty ekologicky obhospodarovaných hektárov rastú, počet poberateľov ekologických platieb viac menej stagnuje, respektíve klesá.

„V roku 2016 bol počet žiadostí 1158. V roku 2020 to bolo 1018 žiadostí,“ uviedol rezort.

Vyššie platby

Záujem o ekologické poľnohospodárstvo by mali povzbudiť aj vyššie platby, ktoré vstupujú do platnosti už v tomto roku. To vítajú aj samotní poľnohospodári.

„V rámci 8. modifikácie Programu rozvoja vidieka SR 2014-2020, ktorá je v súčasnosti na schválení v Bruseli, bolo na ekologické poľnohospodárstvo alokovaných na roky 2021 – 2022 približne 60 miliónov eur, pričom na roky 2014 – 2020 to bolo 90 miliónov eur, čo je na jeden rok viac ako dvojnásobok,“ potvrdzuje riaditeľ Odboru poľnohospodárstva a služieb SPPK Ján Baršváry.

Platby, ktoré by mali v tomto roku vstúpiť do platnosti by mali byť na nasledovnej úrovni: orná pôda 160 €/ha, zelenina, jahody, liečivé rastliny, koreniny a aromatické rastliny 600 €/ha, zemiaky 387 €/ha, intenzívne ovocné sady rodiace 740 €/ha, mladé ovocné sady 478 €/ha, ostatné ovocné sady 380 €/ha, vinohrady rodiace 750 €/ha, vinohrady mladé 498 €/ha a TTP 103 €/ha.

„Doteraz bolo motivujúcejšie a jednoduchšie plniť podmienky ekologického poľnohospodárstva na trvalých trávnych porastoch. Očakávame teda nastavenie motivačnejších platieb aj na ornej pôde. S tým ale súvisí komplex ďalších opatrení súvisiacich so všeobecnou podporou poľnohospodárskeho podnikania, či propagáciou, alebo dostupnosťou ekologických alternatív ku konvenčným prípravkom na ochranu rastlín,“ uviedol na margo súčasného systému Baršváry.

Byrokracia

Podľa poľnohospodárov je ekologické hospodárenie spojené s menšími výnosmi, navyše, zatiaľ nie je na Slovensku dostatočný dopyt po tejto produkcii, prípadne sa často predáva za cenu produkcie konvenčného poľnohospodárstva. Aj to sú prekážky, ktoré môžu stáť v ceste k ekologickému hospodáreniu.

„Ako problém pri ekologických platbách nevnímame nízku podporu, ale skôr vysokú byrokratickú záťaž, ktorá odrádza poľnohospodárov, aby sa rozhodli hospodáriť ekologicky,“ vyjadril sa predseda Združenia mladých farmárov Milan Jurky.

Podľa neho je ekologicky hospodáriacich roľníkov viac, ako dokladujú oficiálne registre.

„Aj v našom Združení sú farmári, ktorí hospodária ekologicky, bez použitia chémie, a napriek tomu nevstúpili do záväzku ekologických platieb. Je to pre dôvody ako vysoká byrokracia a neporiadok s pôdou – keďže na pôdu sa treba na 5 rokov zaviazať. Ďalším dôvodom je, že pôda je v drvivej väčšine prenajatá, čo v konečnom dôsledku mladých farmárov odradí vstúpiť do ekologického poľnohospodárstva,“ dodal Jurky.

Ako ďalej?

V rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky má aj Slovensko cieľ zvyšovať ekologické hospodárenie u nás. Východiská pre tvorbu Intervenčnej stratégie na roky 2023 – 2027 uvádzajú alokáciu na týchto 5 rokov vo výške približne 261 miliónov eur.

„V návrhu pre Strategický plán je pre ekologické poľnohospodárstvo stanovená hodnota 300 tisíc hektárov,“ uviedol agrorezort.

K naplneniu vedie neľahká cesta, aj keď podľa samotných poľnohospodárov nemusí ísť o nedosiahnuteľný cieľ.

„Nemusí to byť vzhľadom na alokované zdroje na nasledujúcich 7 rokov nereálne, všetko však závisí od nastavenia dostatočne motivujúcich podmienok, situácie na trhu a ďalších faktorov,“ vyjadril sa Baršváry z SPPK.

Podľa neho na tom ako krajina v rámci ekologického poľnohospodárstva nie sme v porovnaní s inými krajinami EÚ zle. Z 27-členských štátov dosahujeme deviate najväčšie percentuálne zastúpenie ekologického poľnohospodárstva na celkovej výmere poľnohospodárskej pôdy.

„Poľnohospodári sú podnikatelia, navyše vo veľmi rizikovom sektore ovplyvňovanom mnohými externými faktormi. Zmena k ekologickému poľnohospodárstvu nie je jednoduchá – nie je to len o tom, že z jedného dňa na druhý prestanem používať konvenčné prípravky na ochranu rastlín a začnem hnojiť maštaľným hnojom. Je to celý komplex opatrení so zvýšenou administratívou a nie celkom istým výsledkom. Mnohí poľnohospodári to jednoducho radšej „nerisknú“,“ priznal Baršváry.

Až 25 percent pôdy obhospodarovanej v rámci ekologického poľnohospodárstva

Združenie mladých farmárov vôľu na strane poľnohospodárov vidí. Diery sú však v systéme.

„Príklady, ktoré hovoria za všetko: Farmár, ktorý dojí EKO mlieko, predá mlieko mliekarni a mliekarenský voz zlieva jeho mlieko s konvenčným. Druhý príklad: predaj hovädzieho dobytka pri výkupe napríklad do Poľska nereflektuje cenovo ekologické zviera od konvenčného. Tento systém je nutné zmeniť, aby nová stratégia podmienok a podpôr v novej SPP v ekologickom poľnohospodárstve bola zaujímavá pre nové subjekty,“ vysvetlil Jurky.

Cieľom stratégie „z farmy na stôl“ a stratégie pre biodiverzitu je, aby sa v štátoch Európskej únie do roku 2030 až 25 percent poľnohospodárskej pôdy obhospodarovalo v rámci ekologického poľnohospodárstva.