Výroba potravín patrí medzi epidemiologicky náročnú činnosť a preto sa na potravinárske prevádzky vzťahujú prísne hygienické predpisy stanovené najmä v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky a vo vyhláškach ministerstva pôdohospodárstva, ale aj v európskej či národnej legislatíve. Počas pandémie COVID-19 zároveň prijali podniky ešte prísnejšie opatrenia tak, aby ochránili svojich zamestnancov, zabezpečili výrobu bezpečných potravín a plynulosť zásobovania obyvateľstva. Informovala o tom Potravinárska komora Slovenska (PKS).

Základným cieľom európskej aj národnej legislatívy upravujúcej hygienické požiadavky na výrobu potravín je podľa PKS zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa. Tieto prísne predpisy sa vzťahujú na celý dodávateľský reťazec, teda od prvovýroby až po konečný predaj potravín spotrebiteľovi. V rámci dodržiavania princípov správnej hygienickej praxe musia potravinárske podniky identifikovať všetky nebezpečenstvá a nastaviť opatrenia tak, aby zabránili ich vzniku.

“Európske potravinové právo stanovuje vysoké požiadavky na hygienu celého procesu výroby a dodávateľského reťazca a pravidlá kontroly a systému rýchlej výmeny informácií o potravinách a krmivách, aj vďaka tomu môžeme povedať, že potraviny vyrobené v Európskej únii patria medzi najbezpečnejšie v celosvetovom meradle,” povedal Jozef Golian, vedúci Katedry hygieny a bezpečnosti potravín Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Samozrejmosťou v potravinárskych prevádzkach je podľa neho zároveň používanie osobných ochranných prostriedkov, dezinfekcie priestorov a pracovných nástrojov, monitorovanie kritických bodov potravinárskej výroby a vykonávanie bezprostredných nápravných opatrení.

Potravinári v komunikácii s regionálnymi hygienikmi

Počas pandémie spôsobenej ochorením COVID-19 podľa PKS potravinárske podniky sprísnili hygienický režim. Medzi dodatočné opatrenia patrí vypracovanie krízového plánu pre prípad potvrdenia ochorenia u zamestnanca, preventívne opatrenia ako oddelené striedanie zmien, vyššia frekvencia čistenia a sanitácie strojov, všetkých povrchov a pracovných plôch či zavedenie osobitných technických a organizačných opatrení na ochranu zdravia zamestnancov vrátane povinnej kontroly telesnej teploty.

“Potravinárske podniky robia maximum pre to, aby sa ochránili pred potvrdením ochorenia COVID-19 u zamestnancov. Keď sa tak stane, sú pripravené okamžite zareagovať a poskytnúť maximálnu súčinnosť príslušným kontrolným orgánom, najmä regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Mnoho výrobcov pritom oslovilo regionálnych hygienikov preventívne v rámci prípravy podnikového krízového plánu,” uviedla Jana Venhartová, riaditeľka PKS.

Napriek maximálnej snahe sa však podľa PKS môže stať, že ochorenie COVID-19 sa nevyhne ani potravinárskym prevádzkam. Z pohľadu bezpečnosti potravín však treba podľa komory pripomenúť, že podľa súčasných vedeckých stanovísk Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nie sú vedecké dôkazy o prenose koronavírusu potravinami. Napriek rozsahu pandémie doteraz nebola zaznamenaná žiadna správa o tom, že by sa nákaza preniesla prostredníctvom potravín.

“Spotrebitelia musia však byť rovnako zodpovední a dodržiavať základné hygienické požiadavky pri manipulácii s potravinami, a to tak v obchodoch, pri prenose nákupu domov, ale aj v domácom prostredí pri príprave jedál, aby potraviny zostali bezpečné až po ich konzumáciu,” uzatvorila Venhartová.