Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z domova

Perspektívy, ale aj rezervy v pestovaní obilnín

Perspektívy, ale aj rezervy v pestovaní obilnín
insert_photoint

Pestovateľské výmery obilnín sa na Slovensku pohybujú približne na úrovni 840 – 850 tisíc hektárov. Najväčšie zastúpenie má pšenica, ktorá sa minulý rok pestovala na výmere niečo cez 370 tisíc hektárov.

NITRA. „Z vývoja bilancie pšenice na Slovensku je do roku 2001 zrejmá expanzia plôch. V súčasnosti sa výmery stabilizovali. Na druhej strane, vývoj úrod mal až do roku 2003 klesajúci trend,“ povedal na seminári Dow AgroSciences, Marián Božík z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva.

Tento rok boli hektárové úrody pšenice na druhej najvyššej úrovni za posledných desať rokov. Dosiahli viac ako štyri a pol tony z hektára. Aj napriek tomuto, zdá sa optimistickému medziročnému porovnaniu, stále nedosahujeme uspokojivých výsledkov. Pokiaľ pred rokom 1989 sme mali výnosy obilnín vyššie ako v Českej republike, teraz už hlboko zaostávame. V intenzite produkcie nás dokonca dobiehajú aj poliaci. Naproti tomu, máme jedny z najvyšších nákladov pri pestovaní pšenice z krajín Vyšehradskej štvorky.

Dôvody sú samozrejme aj v investíciách do pôdy. Pokiaľ náklady na pesticídy na hektár dosahovali v roku 2005 vo Francúzsku 138 eur, V Českej republike to bolo 72 eur, tak na Slovensku to je ešte o desať eur menej. Podobné výsledky dosahujeme aj v investíciách do hnojív. Vo Francúzsku sa v roku 2005 pohybovali náklady 92 eur na hektár, v Českej republike to bolo 26 eur a na Slovensku 34 eur.

Naproti tomu má naše poľnohospodárstvo a tým aj obilninárstvo niekoľko pozitívnych špecifík.

„Máme najväčšie výmery poľnohospodárskych podnikov v Európskej únií. Pokiaľ priemer EÚ je niečo cez 20 hektárov, v Českej republike je to viac ako 130 hektárov a na Slovensku dokonca 143 hektárov. Ďalšou zvláštnosťou je, že náš poľnohospodár vykonáva svoje povolanie na plný úväzok. Nemá iné zamestnanie, ako v krajinách západnej Európy,“ hovorí Jan Vašák, odborník na obilniny a olejniny z Českej republiky.

Problémom, ktorý sa už roky opakuje je finalizácia kŕmneho obilia. Živočíšna výroby sa nachádza v komplikovanej situácii a stavy hospodárskych zvierat každoročne klesajú. To má samozrejme nepriaznivý dopad aj na spotrebu kŕmnych obilnín.

Čo sa týka speňažovania potravinárskej pšenice, jej ceny takmer permanentne, od roku1997 až do roku 2007, klesali. Naopak, ceny produktov, napríklad chleba, za posledných desať rokov vzrástli o takmer 40 percent. To malo za následok roztvárania cenových nožníc a zisk sa strácal niekde medzi spracovateľom a obchodníkom.

Napriek súčasným problém má slovenské obilninárstvo obrovské možnosti rozvoja. Najperspektívnejšou plodinou sa z dlhodobého hľadiska zdá sladovnícky jačmeň a potravinárska pšenica. Čo sa týka cenového výhľadu, FAO predpokladá, že ceny budú rásť. Súčasná situácia o tom ale veľmi nenasvedčuje. Pokiaľ poľnohospodári predávali obilie po žatve približne za 163 eur za tonu, tak v 46. týždni to bolo len 129 eur. Pre porovnanie, roľníci predávali pšenicu v 46. týždni v roku 2007 za 217 eur za tonu a rok predtým za 134 eur za tonu.

Ďalší cenový vývoj záleží na tom, ako dopadne žatva vo februári – v marci, v produkčne dôležitých oblastiach sveta, napríklad v Austrálii.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: int

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments