Portál euractiv zverejnil odporúčanie pre Európsku komisiu, ktoré naháňa zimomriavky. Vychádza pritom zo správy OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) pod názvom: „Zhodnotenie reforiem poľnohospodárskej politiky v Európskej únii (EÚ“. V Bruseli ju predstavil riaditeľ OECD pre obchod a poľnohospodárstvo Ken Ash.

Okrem iného uviedol, že „očakávaný rast dopytu a vysoké reálne ceny komodít ponúkajú farmárom a vládam nesmierne príležitosti“.

Správa je bezosporu načasovaná k faktu, že budúci týždeň má Európska komisia (EK) zverejniť návrh reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) po roku 2013. V správe sa konštatuje, že v súčasnosti až 40 percent výdavkov rozpočtu EÚ putuje do poľnohospodárstva a na rozvoj vidieka. Len v roku 2010 minula EÚ na toto odvetvie 58,2 miliardy eur.

Keďže podľa Asha vysoké ceny komodít spôsobili, že európski farmári sú dnes menej závislí na subvenciách, otvoril sa priestor na preorientovanie politiky smerom preč od širokej finančnej podpory a v prospech investícií do silného a konkurencieschopného poľnohospodárskeho odvetvia.

V tejto správe OECD sa konštatuje, že podpora farmárov v EÚ počas posledných 20 rokov podstatne klesla. Zatiaľ čo v rokoch 2008 až 2010 získavali farmári 22 percent z celkových ročných dávok vládnej podpory, (v rokoch 1986 až 1988 to bolo až 39 percent). Pokles podľa OECD spôsobilo viacero faktorov, vrátane vysokých cien komodít, ktoré automaticky znížili podporu príjmov, a aj reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky za posledných 25 rokov.

Stále sa však „dostane významný podiel finančnej podpory k neplánovaným príjemcom- inými slovami ku farmárom, ktorí nemajú nevyhnutne nízke príjmy,“ – konštatuje sa v správe organizácie. Naráža tým na skutočnosť, že v súčasnosti získavajú najväčšiu časť podpory veľké farmy, a to aj napriek tomu, že ich príjmy sú ďaleko za priemerom. Väčšina prostriedkov zároveň putuje do starých členských štátov EÚ, kde približne jedna štvrtina najväčších fariem dosahovala v roku 2007 príjem 73 tisíc eur, čo je približne trikrát toľko ako priemerne dosahujú malé farmy.

EK preto navrhla zníženie platieb nad 150 tisíc eur ročne, pričom strop by sa mal zastaviť na výške 300 tisíc eur ročne. Navyše, kandidátmi na tieto dávky by mali byť len tí farmári, ktorí zamestnávajú vyšší počet ľudí. Okrem otázky úspory prostriedkov sa Brusel domnieva, že tento nástroj by pomohol k lepšej distribúcii fondov EÚ.

OECD však hovorí, že „modifikácia distribúcie platieb zavedením stropov na jednotlivé farmy alebo vylúčenie fariem s malým počtom ľudí by problém nevyriešilo, lebo by to v skutočnosti len podporilo rozdelenie sa veľkých fariem na menšie jednotky. Viac by sa vraj dosiahlo s menej prostriedkami v prípade, že by boli tí, ktorí potrebujú pomoc, cielení,“ uvádza správa organizácie.

OECD zároveň pristupuje opatrne k plánu Komisie spraviť „Spoločnú poľnohospodársku politiku zelenšou“ tým, že tretina priamych subvencií EÚ poputuje na trvalo udržateľný spôsob farmárčenia, vrátane plánu vyčleniť sedem percent obrábateľnej pôdy ako „oblasti sekologickým zameraním“. Ken Ash pri prezentovaní správy poznamenal, že v čase, keď dopyt po potravinách rastie rýchlejšie ako ponuka, musí byť program na vyčlenenie určitej časti pôdy na iné účely veľmi dobre cielený.

Správa v tomto ohľade tiež uvádza, že „predchádzajúce snahy o napojenie podmienok v oblasti životného prostredia na priame platby, ako sa ukázalo, malo len limitovaný dopad na environmentálnu produkciu poľnohospodárstva.“