Poľnohospodárske družstvo Očová patrí k najznámejším na Slovensku. Isto k tomu prispel film zo sedemdesiatych rokov Očovské Pastorále a od deväťdesiatych rokov aj pravidelné organizovaný Deň poľa zameraný na krmoviny. Značka tohto podpolianskeho družstva sa formovala cez ľudí, ktorí si uvedomovali dôležitosť využitia najnovších poznatkov. Tento prístup podporil aj vtedajší predseda Juraj Nuoška, ktorý v polovici deväťdesiatych rokov stiahol do podniku prezentáciu moderných technológií v príprave krmovín. Družstvo viedol do roku 2008. Dnes, pod vedením Kataríny Drdolovej, ktorá je v čele od roku 2022, sa na prípravu objemových krmív kladie stále rovnako silný dôraz.

„Väčšiu pozornosť venujeme kvalite objemových krmovín. Lúky prisievame, pravidelne prihnojujeme a so zberom začíname kým je porast mladý. Úrody sú síce nižšie, ale zato je oveľa vyššia kvalita dorobeného krmiva. Podobne pristupujeme aj ku krmovinám na ornej pôde. V posledných rokoch kosíme lucernu 4 až 5 ráz za rok. Trávy na lúkach sme začali kosiť dva až trikrát, čo nebývalo bežné,“ hovorí Katarína Drdolová.

Vďaka tomu, že sa zlepšila kvalita vlastných krmív, družstvo postupne obmedzilo nákup externých vstupov do prvovýroby mlieka. To sa podpísalo pod mierne zníženie úžitkovosti o 200 litrov na dojnicu a rok. Ekonomický efekt bol však zásadný. Dnes vďaka ceste efektívnej intenzity doja na dvoch mliečnych farmách očovského družstva v priemere 10 500 litrov mlieka na dojnicu a rok.

„Pomáhajú nám najmä zmeny v pestovaní silážnej kukurice. Výkonnejšie hybridy, správne načasovaný zber a oplotenie pozemkov. Ak sme pred desiatimi rokmi pestovali silážnu kukuricu na 600 hektároch, teraz je to na 400 hektároch. A rozdiely v stavoch hovädzieho dobytka nie sú nijak výrazné,“ uvádza Katarína Drdolová.

Škody zverou

Jedným z argumentov pri hľadaní dôvodov premnoženia medveďov v našich horách sa stáva poukazovanie na rozšírenie pestovania kukurice. Očová v posledných rokoch znižuje výmery kukurice a pritom sa vďaka medveďom dostala do povedomia aj širšej verejnosti. V aktuálnych podmienkach si tamojší poľnohospodári nedokážu predstaviť, že by vedeli vyrábať mlieko bez využitia kukuričnej siláže. Je základnou zložkou potravy hovädzieho dobytka.

„Ročne mávame 50 – 60 hektárov kukurice výrazne zničenej od lesnej zveri,“ hovorí predsedníčka.

To, či plodinu zničia medvede, diviaky či raticová zver nepočítajú. Vidia len, o koľko vyššie úrody dokážu dosiahnuť na parcelách, ktoré sú vzdialené od lesných porastov. Uchránené pritom nie sú žiadne pestované plodiny. Napríklad, v aktuálnom, klimaticky priaznivom roku dosiahli na družstve 6,5 tonové úrody pšenice z hektára.

„Boli aj parcely s viac ako ôsmimi tonami, ale potom máme aj také v blízkosti hôr a tie nám priemer vždy ovplyvnia. Vlani sme napríklad dosiahli pri pšenici priemernú úrodu len 5 ton z hektára. Niektoré parcely boli úplne zničené,“ spomína Katarína Drdolová.

Viacero parciel oplotili, no nie je to všeliek na škody spôsobené všetkou poľovnou zverou. Pletivo je potrebné pravidelne kontrolovať a oplotiť celé družstvo považujú v Očovej za nereálne.

Eurofondy

Družstvo začalo pod dohľadom súčasného vlastníka, najväčšej mliekarenskej skupiny v krajine sústredenej okolo Tatranskej mliekarne, so svojou stabilizáciou. V posledných rokoch racionálne investujú. Laik najvýraznejšiu zmenu vidí v tom, že opustili honosnú a architektonicky dominantnú stavbu v centre obce Očová, na ktorej sa podpísala roky zanedbaná údržba. Presťahovali sa do moderných a účelných priestorov na mechanizačný dvor.

„Odrazu nemusím niekoľko ráz denne prichádzať na stredisko, a presne vidím, čo sa u nás deje. Necítim sa odtrhnutá od výroby,“ hovorí predsedníčka.

K technologickému posunu došlo aj vďaka eurofondom. Ešte pred niekoľkými rokmi sa zapojili do investičnej výzvy, ktorú poľnohospodári poznajú pod označením „52“. Síce boli najskôr neúspešní, ale stroje ktoré v projekte uviedli, potrebovali nakúpiť aj tak. V tomto roku sa im ozvali z platobnej agentúry, že bodová hranica úspešnosti projektu sa posunula v ich prospech. Na v minulosti zakúpené investície, tak získali príspevok.

„Kúpili sme veľký traktor, teleskopický manipulátor, ale aj kŕmny voz,“ vymenúva Katarína Drdolová.

V posledných rokoch sa družstvo zameralo na technológie, ktoré znižujú prevádzkové náklady a zvyšujú efektivitu. Patria k ním aj investície do fotovoltiky, kde opäť využili eurofondy aj keď v tomto prípade boli z hľadiska vyhodnotenia projektov a termínu samotnej realizácie pod mimoriadnym časovým tlakom.

Jednoduchšie procesy

Stavebné investície na objektoch živočíšnej výroby realizujú svojpomocne. Naposledy upravili veľkokapacitné senníky, z ktorých odstránili rošty a urobili nové podlahy. Odvtedy skladujú všetku slamu v balíkoch v krytých objektoch.

Podobne, často cez hľadanie vlastných rezerv, realizujú aj ďalšie investície. Kyprič Horsch zakúpili za peniaze, ktoré získali za odovzdaný šrot. Upratali si hospodárske dvory družstva a odrazu mali na drahý stroj, ktorý výrazne zlacnil prípravu pôdy. Namiesto viac ako 30 litrov nafty na orbu jedného hektára im dnes stačí približne polovica.

„Mojim prianím je, aby sme dokázali slušne fungovať bez veľkých úverov. Aby sme aj v horších rokoch, keď nám nevyjdú úrody, boli životaschopní. Z hľadiska štátu verím, že sa procesy budú zjednodušovať a sfunkčňovať. Aby sme nemuseli často riešiť problémy na poslednú chvíľu, ale podmienky budú dopredu dané,“ želá si Katarína Drdolová.