O dlhodobom smerovaní poľnohospodárstva a vidieka SR je potrebná verejná diskusia. Myslia si to tvorcovia Stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti, ktorú vypracovala Slovenská akadémia vied (SAV).

„Diskusia by mala smerovať k celonárodnému konsenzu o úlohe poľnohospodárstva v spoločnosti, ktorá by mohla mať podobu štátnej doktríny alebo aj ústavné zakotvenie. Na tomto základe možno tvoriť nástroje národnej agrárnej politiky, ktorá bude dlhodobo zaväzovať vládu a parlament k zabezpečeniu trvalo udržateľného poľnohospodárstva,“ konštatuje sa v materiáli.

Jedným z dôsledkov problémov súvisiacich s nevyhnutnou adaptáciou na podmienky otvorenej trhovej ekonomiky je podľa stratégie aj nízka konkurencieschopnosť domácich výrobcov v niektorých segmentoch produkcie, čo vedie k rastu dovozov potravín a zaťažovaniu obchodnej a platobnej bilancie štátu.

Komparatívne výhody Slovenska vyplývajúce z veľkostnej štruktúry fariem sa zatiaľ strácajú z viacerých príčin, medzi ktoré patrí najmä nedostatočná intenzita prieniku technicko-technologických inovácií, úroveň podnikového manažmentu, slabá trhová integrácia výrobcov, prekážky pre riadne fungovanie trhu s pôdou či nedostatočné konkurenčné prostredie na trhu výrobných vstupov.

Kľúčovým problémom slovenských poľnohospodárov v súčasnosti aj v najbližšom období podľa stratégie je, že sa musia deliť o domáci trh s výrobcami z bližších aj vzdialenejších členských štátov. Rozsah trhu je pritom limitovaný domácim dopytom, ktorý po celé transformačné obdobie až po súčasnosť stagnuje.

„Zrejme ani v najbližšej budúcnosti nemožno rátať s významnejšou zmenou, najmä ak prinajmenšom najbližšie dva roky treba rátať s obmedzením kúpnej sily v dôsledku hospodárskej krízy,“ upozorňuje sa v materiáli.

Stratégia zároveň pripomína, že v súčasnosti je viac ako 80 % obhospodarovanej pôdy v komerčnom sektore poľnohospodárstva prenajatej. Je preto potrebné vytvoriť podmienky, aby si subjekty hospodáriace na pôde mohli túto pôdu kúpiť, vytvoriť legislatívne pravidlá pre predaj štátnej pôdy a zaviesť štátne záruky na dlhodobé úvery na nákup pôdy.

„Agrorezort do stratégie odporúča zahrnúť aj otvorený problém diskriminácie slovenských farmárov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Ide o kľúčovú otázku našej konkurencieschopnosti a o zvýhodnenie zahraničných investorov aj pri nákupe pôdy v SR. Ak bude mať Slovensko trvalo o tretinu nižšie priame podpory v rámci EÚ a mnohonásobne nižšie vnútroštátne ako naši susedia, nebudeme na spoločnom trhu konkurencieschopní, hoci máme podstatne nižšie výrobné náklady,“ uviedla pre TASR k stratégii Kristína Bodnárová z Ministerstva pôdohospodárstva (MP) SR.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) v princípe spracovanie rozvojovej koncepcie vo forme stratégie víta.

„Štát predsa potrebuje mať ujasnenú víziu svojho rozvoja, aby mohol prijímať opatrenia na jej plnenie,“ konštatoval pre TASR tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec.

Informoval, že o vízii a stratégii rozvoja sa momentálne medzi členmi SPPK diskutuje.

„Na výsledky a závery týchto diskusií si preto musíme ešte počkať a vyhodnotiť ich,“ dodal.