Zadajte hľadaný výraz

MPRV SR Z domova

Nová výzva podporí projekty do 60 tisíc eur

Nová výzva podporí projekty do 60 tisíc eur

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) zverejnila výzvu na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov. Podpora sa týka špeciálnej rastlinnej výroby, citlivých plodín a živočíšnej výroby. Agrorezort na tieto investície vyčlenil 21 miliónov eur, ktorých cieľom je zvýšiť celkovú výkonnosť a udržateľnosť poľnohospodárskeho podniku. Poľnohospodári si môžu podať žiadosť výlučne elektronicky, a to od 1. do 31. marca 2021. Informoval o tom Daniel Hrežík z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Spresnil, že PPA zverejnila výzvu číslo 50/PRV/2020 na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Programu rozvoja vidieka SR na roky 2014 až 2020 pre opatrenie Investície do hmotného majetku, podopatrenie 4.1 – Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov. Výzva sa týka oblastí špeciálnej rastlinnej výroby, citlivých plodín a živočíšnej výroby.

Upozornil, že žiadatelia si môžu podať žiadosti výlučne elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Na zabezpečenie plne elektronickej komunikácie vo vzťahu k žiadosti je potrebné, aby žiadateľ mal aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie. Formulár žiadosti je potrebné vyplniť a autorizovať od 1. marca do 31. marca 2021.

Hrežík priblížil, že výška oprávnených výdavkov na jeden projekt je od 10.000 do 60.000 eur. Na vyčerpanie je vo výzve určených 21 miliónov eur. Výška podpory je v prípade menej rozvinutých regiónov 50 % z celkových oprávnených výdavkov, v prípade ostatných oblastí 40 % z celkových oprávnených výdavkov. Uvedená výška podpory sa zvyšuje o 20 % v prípade mladých poľnohospodárov a v prípade ekologického poľnohospodárstva. Poznamenal, že výzva sa týka všetkých veľkostných druhov fariem, mladých a malých farmárov, ako aj začínajúcich fariem.

Hrežík doplnil, že projekty bude vyberať PPA na základe uplatnenia hodnotiacich kritérií (bodovacieho systému), teda projekty sa zoradia podľa počtu dosiahnutých bodov v zmysle hodnotiacich kritérií za príslušnú oblasť a vytvorí sa hranica finančných možností za príslušnú oblasť (posúdi sa súčet finančných požiadaviek všetkých zoradených projektov s finančnou alokáciou príslušnej oblasti). Minimálna hranica požadovaných bodov z dôvodu, aby boli schválené len dostatočne kvalitné projekty, je 55 bodov zo 100.

Dodal, že podrobnosti výzvy sú zverejnené na webovej stránke www.apa.sk.

Autor článku: TASR
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1546 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

7 komentárov

  1. Agronom
    27. novembra 2020

    Dnes sa ma jeden človek z poisťovnictva pýtal že aká je logika tlačiť toľko peňazí do mladých a začínajúcich poľnohospodárov, pri ktorých si nemôžeme byť istý ako dlho a ci vôbec toto budú robiť. A aká je ich reálna skutočná produkcia potravín. Ci není lepšie podporovať viac fungujúcich producentov potravín. Zohľadniť aj prínos do spoločnosti a štátu.
    Spomenul príklad jedného malého mladého farmára, ktorý je zamestnaný v podniku ktorý nemá s poľnohospodárstvom nič spoločné, robí čosi s elektronikou, všetko predáva bez bločku načierno. Takýchto bez hranične ideme podporovať.

    Odpovedať
    1. Mladý roľník
      29. novembra 2020

      Velke podniky uz boli bezhranicne podporovane kde na jeden podnik kludne pritieklo 1,5 mil. Eur a na 60ha kukurice co ročne robia dostali dve vysokovykonne rezacky. To Vam nevadí? Ale vadi Vam ked mlady dostane 60000eur. Inemu triesku v oku vidi a sebe brvno prehliadne…. Holt zavist je zavist. Ale aj mali farmari maju pravo na život a ked boli podporene aj velke podniky ( s otaznou zivotnostou a produkciou) je spravne podporit aj malych a mladych. A nevykrikovat hned to, co sa inde neriesi.

    2. jozef R.
      29. novembra 2020

      Reálna produkcia fungujúcich producentov potravín je mizerná. Mal ste tomu poisťovákovi povedať, že denne sem musí prísť 900 kamiónov zo zahraničia aby národ nakŕmili zahraniční farmári. Tak načo naďalej futrovať peniaze daňových poplatníkov do toho, čo nefunguje. Ten prínos do spoločnosti a štátu ste pekne uviedol.

    3. Jozef
      30. novembra 2020

      plne s Vami súhlasím

    4. G.S.
      30. novembra 2020

      Mladý roľník – ono ten problém je skôr v tom aký mladý roľník bol podporený. Ten, čo pracoval a snažil sa aj bez tých 50000 alebo taký, ktorý až doteraz sa z neho smial a teraz zrazu začal “gazdovať”? Alebo dokonca deti veľkých farmárov, čo už je totálny výsmech. A pritom všetci ostatní malí dostanú tak po papuli , len preto, že pracovali alebo majú viac rokov. Ja som mal skvelý príklad pri sebe. 100000 dotácia na traktor a džíp na “zvyšovanie hodnoty lesov”. 100000 z SZRB na pokrytie jeho 50%. A napokon to skončilo tak, že mal ekologické poľnohospodárstvo natoľko ekologické, že sa ani nedotkol pôdy takmer dva roky. A dotácie inkasoval. Hlavne, že zobral pôdu aj podvodmi inému.Tiež si dával žiadosť na mladého farmára. Alebo iný . Otec starosta osvedčeniami ukradol vyše 30 ha pôdy a syn si ide tiež dávať žiadosť na mladého farmára. Nedostal len kvôli nedostatku peňazí. Hlavne tak niektorí strašne milujú to farmárčenie, že sa obťažujú len zmulčovať alebo pokosiť aby všetko zhnilo na poli. Ale účty na dotácie majú. Títo nás budú kŕmiť? Srandu si robíte? Byť mladý ešte nie je nárok na veľké peniaze. Ja som za obmedzenie veľkých ale nerobte fetiš z mladých alebo malých. Primerane vyššia podpora pre nich a primerané zvýhodnenie prístupu k pôde od štátu pred úplne veľkými. To stačí a nie trieskať do nich obrovské peniaze. Ak už , tak potom rovnaké alebo aspoň blízke podmienky pre všetkých malých skutočne niečo produkujúcich(alebo aspoň so snahou o produkciu) a nechať žiť aj veľkých hoci aj s nižšou podporou. Ale primerane zabezpečiť aj to aby sa zas tie obmedzenia neobchádzali cez iné podpory okrem priamych.

  2. realista
    29. novembra 2020

    Re: jozef R. – je vidieť, že ste “v obraze”….
    takže:
    a) keď už, kŕmia nás v prvom rade zahraničný p o t r a v i n á r i – prečo? – lebo sme napríklad v 90-tych rokoch neumožnili družstvám privatizovať potravinárov, predali sme do zahraničia, zbankrotovali, …(ináč prvovýroba odpísala v tých rokoch neskutočné peniaze)
    b) vyvážame zväčša len suroviny -ako klasická kolónia….(napr. olejniny BUNGE ( hovorí Vám niečo Venus?)…
    c) takže nefutrujeme peniaze do toho čo nefunguje…. a ináč prvovýroba, plný na väčšine územia Slovenska základnú spoločenskú objednávku ako čítam všade vo vyhláseniach napr. europoslancov a “znalcov z BT” – starostlivosť o krajinu, minimálne používanie chémie, len malé chovy zvierat… … a to treba z a p l a t i ť.
    atd….atd….

    Odpovedať
    1. jozef R.
      4. decembra 2020

      V kamiónoch sú zemiaky z Francúzka, Holandska i ČR, 50% našej spotreby, takisto iná zelenina prakticky všetkého druhu a o ovocí ani nebudem písať. Isteže, kŕmia nás aj zahraniční potravinári konzervovanými šampiónmi,tureckými “horalkami”, francúzkymi a švajčiarskymi syrmi, rakúskymi klobásami atď., tak ako aj iné štáty. Problém je niekde celkom inde. Slovenské megafarmy hospodáriace na tisícoch ha na rozdiel od malých európskych nič nenúti efektívne podnikať. Čiže nič ich nenúti k pridanej hodnote, teda budovať vlastné spracovateľské prevádzky a zmluvné vzťahy na odber finálnej produkcie pre zákazníka na stôl. Nie že by vlastníci často desiatok veľkých fariem nemali na to potrebný kapitál. Lenže dostatočný zisk pri určitom spôsobe hospodárenia a súčasnom systéme a podmieňovaní podporných platieb vedia dosiahnuť podstatne jednoduchšie. Čítal som asi pred 10 mesiacmi model fungovania takéhoto východoeurópskeho systému “agrohospodárenia” v jednom francúzskom týždenníku, tam sa síce prevažne venovali bašovaniu rodinných príslušníkov a známych maďarského premiéra a problematike dotáciam pre Agrofert ale spomenuté bolo aj Slovensko a Bulharsko.

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.