Zadajte hľadaný výraz

Z ekonomiky Zaujímavosti

Nezvoniť do hrobu znamená prispôsobiť sa

Nezvoniť do hrobu znamená prispôsobiť sa
insert_photoarchív poľnoinfo.sk

Darovať našim poľnohospodárom naftu, ktorú som za 10-rokov písania “spálil” cestami po našich agrárnych konferenciách, získali by sme objem postačujúci na tohtoročné opätovné zavedenie orby vo všetkých našich podnikoch. Nad týmto pravdivým tvrdením zaplačú milovníci bezorbových technológií minimálne tak výrazne, ako odporcovia fosílnych palív.

Naše agrárne podujatia majú vysokú odbornú úroveň a ešte vyššiu frekvenciu. Mimo hlavných poľnohospodárskych termínov nájdete len s ťažkosťou týždeň, aby sme sa nestretli, nepočúvali názory odborníkov, nediskutovali o nich, nepredkladali vlastné návrhy, nepoukazovali na problémy a nezjedli chlebíčky.

Aj poľnoinfo.sk už roky prispieva k tomuto pretlaku agrárnych akcii. Dokonca tento týždeň sme spolupracovali na príprave dvoch agrárnych konferencií. Mojou osobnou ambíciou bolo vždy ponúknuť poľnohospodárovi čo najviac informácií prospešných k rozvoju nášho rezortu.

Konferencie, ktoré v minulosti prichádzali so zámerom “bojovať” za niečo a často proti niekomu, sa vo štvrtok (24.11.2016) scvrkli do jednoduchého konštatovania – Chce Slovensko vlastné poľnohospodárstvo? 

Po viac ako dvadsiatich rokoch od vzniku štátu, je to tragická otázka. Žiaľ, vyplynula zo stavu neustále klesajúceho podielu poľnohospodárstva na zamestnanosti, tvorbe HDP, ale čo je najsmutnejšie, aj na potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky. Nájsť dôvody, ktoré sťahujú náš rezort do čísel, ktorým sa stáva ekonomicky nevýznamným, vieme celkom presne. 

“Medzi faktory, ktoré majú negatívny vplyv na hospodárenie jednoznačne patria volatilita cien komodít, respektíve dopestovanie len komodít bez pridanej hodnoty,” uviedol Dalibor Bán, riaditeľ Agra poisťovne.

Myšlienka slovenskej orientácie agrárnej výroby len na export nespracovaných produktov sa stala kľúčovou, pri celom podujatí. Spokojnosti slovenských farmárov nenahráva ani to, že cena agrárnych komodít je, podľa Emila Macha z Agropodniku Trnava, najnižšia za ostatných päť rokov. Dôvodom je aj blízke Rusko, alebo Ukrajina, ktoré vykazujú najvyššiu úrodu pšenice za štvrťstoročie.

“Rekordné úrody pšenice, alebo kukurice sú aj na Slovensku. Napriek tomu, že sú u nás dvaja významní spracovatelia kukurice, prvý raz sme vyviezli viac produkcie, ako doma spracovali. Za týmto nepriaznivým efektom je neustály pokles vplyvu živočíšnej výroby. Podobne je to aj pri pšenici, kde už druhý rok viac vyvážame, ako spracujeme. Pomery u nás sú alarmujúce. Stáva sa z nás obilnica, kde sa dopestuje základná surovina na vývoz a dovážajú sa produkty s vysokou pridanou hodnotou,” uviedol Emil Macho, generálny riaditeľ spoločnosti Agropodnik Trnava.

Situácia sa podľa predsedu celoslovenskej poľnokomory Milana Semančíka nezmení, pokiaľ si slovenskí poľnohospodári nesiahnu na podobné finančné prostriedky, ako farmári v okolitých štátoch.

Na nedostatok dotačných prostriedkov vplýva nerovný prístup Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale samozrejme aj macočský prístup národného rozpočtu. 

Emil Macho si myslí, že na znormalizovanie situácie, ktorá by priniesla do našich podnikov diverzifikáciu, ale aj rozvíjanie živočíšnej výroby, by muselo byť zo štátneho rozpočtu každoročne vyčlenených 50 – 100 miliónov eur do oblastí štátnej pomoci.

“Všeobecne nás stojí menej peňazí, keď máme niečo udržať, ako vytvoriť nanovo,” povedal Emil Macho o dôvode, prečo je dôležité sa pokúsiť vdýchnuť život slovenským ostrovčekom vysokej agrárnej pridanej hodnoty, prípadne vytvoriť ďalšie. 

“Dnes tu hľadáme potvrdenie vlastných predsudkov a pritom si myslíme, že hľadáme pravdu. Z veľkej časti odzneli tvrdenia, ktoré sa týkajú štátnych štruktúr, alebo dotácií. Len málo sme ale hovorili o tom, čo je potrebné urobiť v samotnom odvetví. Pokiaľ siahnem po našich bankových dátach, tak zisťujem, že prostriedky investujeme do úhrady nákladov a nie do rozvoja. Ak sa dostáva naša pšenica na svetový trh, je lacnejšia, ako keď sa predá domácemu spracovateľovi. Európa nerastie v obyvateľstve, ale rastie v produkcii agrárnych komodít. Poľnohospodárovi nezostáva nič iné, len všímať si náklady. Dôležitým leitmotívom dnešného podujatia je znižovať náklady,” uviedol Jaromír Matoušek, vedúci oddelenia agrobiznisu v Unicredit bank.

S týmto názorom sa plne stotožňuje aj Radovan Mik z Tatra banky, ktorý považuje za dôležité zamýšľať sa nad tým, ako robiť vo vlastnom podniku veci lepšie a efektívnejšie.

“Naozaj je to len o nákladoch. Žijeme v nejakom legislatívnom prostredí, ktorému sa musíme prispôsobiť. Naša energia preto musí smerovať do toho, ako to robíme doma,” uviedol Radovan Mik, vedúci oddelenia agrofinancovania v Tatra banke.

Otázka vyplývajúca z úvodu článku znie, či sa dnes oplatilo prísť z Nitry do blízkej Trnavy. Konferencia pre autora týchto riadkov priniesla opätovné uistenie sa, že nikto naše problémy nevyrieši za nás. Neustále zmeny agrárnej politiky a ad hoc riešenia sú niečo, čo poľnohospodár musí vnímať podobne, ako zmeny počasia. Rozdiel je len v tom, že rozhodnutia úradníkov vám nepoistí žiadna poisťovňa. Napriek týmto vplyvom musíte dosahovať zisk a rozvíjať svoje podnikanie. Ak to dlhodobo nedokážete, robíte to zle a musíte nechať priestor iným.   

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
14 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
agrisato
agrisato
24. november 2016 21:54

Autor, ako vždy trefne a zároveň provokatívne priblížil obsah podujatia. No nadpis ma vyprovokoval ku konštatovaniu: Pochovávame vidiek a pritom nezvoníme, ale tlieskame !

Lada Debnárová
Lada Debnárová
25. november 2016 7:26

Možno treba nielen vysedávať a počúvať stále dookola, čo nás trápi, alebo kto nám ubližuje, ale konečne si už raz “sadnúť na prdel” a urobiť potrebnú “domácu úlohu” – ako odstrániť chyby, ako to zmeniť – zlepšiť a pozrieť sa aj do úprimného zrkadla. Spojiť sily a makať – nie… Celý komentár »

agrarnik zHN
agrarnik zHN
25. november 2016 8:29

Autorovi za obsah článku treba dať palec hore. Teoretizovania a meditovania už asi stačilo. treba prejsť od slov k činom. Posledné roky sú politici zameraný viac na politický marketing a pragmatizmus sa vytratil.Tak ako to pomenovala LADA Debnárová. Slovensko, ktoré ešte v 80 rokoch súperilo s Izraelom a bolo na… Celý komentár »

spracovatel
spracovatel
25. november 2016 11:50

a comu sa cudujete? ako tu mame nieco spracovavat, ked su a./ jedny z najnižších dotácii b./ jedny z najvyšších cien energií c./ jedna z najvyšších administratívnych zaťažeností – v rámci širokého okolia. Veď obchodné siete kupujú zo západnej európy produkty za ceny nižšie ako je výrobná cena slovenského producenta…… Celý komentár »

spracovatel
spracovatel
25. november 2016 11:54

pokial nebude zablokovaný prístup na úrad vlády traktormi, tak si bude gosudarstvo riesit CTéčká a reprezentačné akcie predsedníctva, na vas zvysoka kašle…

zeleninar
zeleninar
25. november 2016 13:01

nuž niet sa čo čudovať že je tu samý vývoz ked polovica južného slovenska už nie je v podstate slovensko… dáni, taliani atd.. hlavne ak si chce menší rolník nakupiť pôdu nemá šancu.. a dalšia vec skúste dačo spracovavať.. máme hygienické predpisy jak NASA…všetko nerez atd.. a pritom chodte na… Celý komentár »

realista
realista
25. november 2016 13:37

Slovenskému poľnohospodárstvu a potravinárstvu by v súčasnosti prospelo najmä “Trumpovo” za jednu novú reguláciu zrušiť dve staré a vôbec tým nemyslím hygienické predpisy …….

patriot
patriot
25. november 2016 14:12

dobry clanok, ale aj ten vcerajsi od jozka sedlaka k mlieku bol dobry. slovenske polnohospodarstvo je uz ako torta rozkuskovane podla regionov medzi danov,talianov a dalsich silnych nasich i cudzich.o sebestacnosti uz nie je moda hovorit, rodna hruda co daval hrasko jubilantom uz nenosi sa tak. starootcovske plati stale-kto poctuje… Celý komentár »

Juraj Huba - prevádzkovateľ poľnoinfo
Juraj Huba - prevádzkovateľ poľnoinfo
25. november 2016 14:30

Pre patriota: Jožko Sedlák je bezkonkurenčne najlepší agrárny novinár na Slovensku. Byť v porovnaní s ním v jednom diskusnom príspevku, a nevyznieť z toho nepriaznivo, je príjemné. Včerajšiu PRAVDU mám doma, článok som si všimol na titulke, ale ešte nestihol prečítať. Ďakujem za odporúčanie, prečítam cez víkend. Prajem Vám, aby… Celý komentár »

agrisato
agrisato
25. november 2016 18:12

Lada, veľmi si Vás vážim. Ale aj to vysedávanie má zmysel , pokiaľ má výsledok… ! Ale súhlasím s názorom.

Ladislav
Ladislav
28. november 2016 10:33

na otazku : Chce Slovensko polnohospodarstvo ? je jednoducha odpoved nechce ! Kym bude chlieb a mlieko stat v potravinach stale rovnako, alebo dokonca cena klesat, tak Slovakom akozto nam, ale aj beznemu konzumnemu Europanovi bude otazka polnohospodarstva ukradnuta. V demokracii a trhovom hospodarstve nema funkcny model polnohospodarstva miesto. Totiz,… Celý komentár »

Pinzgauer
Pinzgauer
2. december 2016 17:48

to Ladislav:
Toš, tí Dáni, Nemci Holanďania, Belgičania, Angličania, Švajčiari, Rakúšania a im podobný, to musí byť banda mamľasov že to poľnohospodárstvo držia zubami nechtami 😀 🙁

Ladislav
Ladislav
5. december 2016 9:43

to Pinzgauer : Presne tak, jedinym logickym riesenim je, ze su to mamlasi. My s nasimi politikmi im ukazeme, ako velmi sa mylia, a videme z tohoto zakerneho a tiahleho boja vysokeho intelektu vitazne ! (akokolvek je to smiesne, z kratkodobeho pohladu jedneho volebneho obdobia zanedbavat polnohospodarstvo je skutocne vyhra,… Celý komentár »

Anonym
Anonym
6. december 2016 14:49

kontrolná otázka:stě si istý že stě takí istý sedliaci ako tý Dani rakůšania….mamľas politik može ovlivnit sedliaka ale až takto????