Zadajte hľadaný výraz

MPRV SR Rozhovory

Minister Becík o súčasných problémoch a riešeniach

Minister Becík o súčasných problémoch a riešeniach
insert_photopolnoinfo.sk

Tri mesiace je Ing. Stanislav Becík, PhD., ministrom pôdohospodárstva. Žezlo prevzal v období, keď žatva finišovala a väčšina poľnohospodárov začala mať obavy ako predajú a najmä za čo predajú tohtoročnú úrodu. Už vtedy bolo jasné, že sa urodilo priveľa kŕmneho obilia. To bol jeden z prvých problémov, ktoré chcel na poste ministra riešiť.

Zároveň bol odhodlaný urobiť niečo pre to, aby sa znížilo záporné saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi komoditami a potravinami, aby sa podporoval rozvoj živočíšnej výroby, pestovanie ovocia a zeleniny, vinohradníctvo, či predaj z dvora farmy. Ako sa mu darí ministerské predsavzatia plniť? Tvrdí, že postupne áno, ale bez súčinnosti so samotnými farmármi to nepôjde.

Pán minister, poľnohospodári vás poznajú ako predsedu úspešného poľnohospodárskeho družstva. Aký je rozdiel medzi „ministrovaním“ a podnikaním?
Zložitý a jednoduchý. Zložitý v tom, že som musel vniknúť do problematiky širšieho rozsahu. Pôdohospodárstvo má tri rovnocenné odvetvia – poľnohospodárstvo, potravinárstvo a lesníctvo. Jednoduchý zase v tom, že som riadil podnik, ktorý som mal rád, mám rád a budem mať rád, ktorý ma naučil, že riadenie nie je iba o racionálnom uvažovaní, ale aj o prístupe so srdcom. Ak sú tieto dva prístupy v rovnováhe, môže sa dostaviť úspech. Som telom a dušou pôdohospodár. Od Adama som roľník, moji predkovia nikdy nič iné nerobili, venovali sa len poľnohospodárstvu. Veľmi som chcel študovať na strednej lesníckej škole, neskôr zase na vysokej lesníckej škole, nepodarilo sa. No a dnes patrí do rezortu, ktorý riadim, aj toto odvetvie. Takže robím to s láskou. Nehovorím, že to robím dobre, to ukáže až čas. Ale robím to tak, aby som sa raz, keď budem odchádzať z tohto postu, mohol ľuďom pozrieť do očí, a povedať ďakujem, že ste to so mnou vydržali.

Poľnohospodárov v súčasnom období ťaží veľa problémov. Jedným z nich je prebytok kŕmneho obilia a jeho nízka cena. Vláda už na váš návrh rozhodla o stiahnutí časti kŕmneho obilia. Ste spokojný s takým riešením?
Dnes sú pravidlá nastavené tak, že podiel tržieb z klasickej poľnej výroby tvorí až 87 percent, čo nie je normálny jav. Najjednoduchšie je veľkým traktorom obrobiť veľký lán, zožať a potom biť na poplach a žiadať od vlády pomoc pri odbyte týchto komodít, keď je cena na trhu nižšia. Kŕmne obilie je vždy len medziproduktom a kto produkuje medziprodukt, je povinný zhodnotiť ho cez mäso a mlieko, a nie čakať na vládu, aby pomohla. V tomto roku som pokladal za morálnu povinnosť nájsť riešenie a pomôcť. Opatrenia boli nastavené. Ja som v polčase nastúpil do rýchlika ako rušňovodič a mojou povinnosťou je dostať rýchlik do stanice. Ale vláda naposledy pomohla pri odbyte kŕmneho obilia. Roľníci si musia uvedomiť, že nebudeme podporovať producenta, ktorý sa orientuje iba na sezónnu poľnú výrobu, lebo takou pestovanie obilia je, ktorý s veľkou výmerou plochy aj pri nižšej miere rentability ľahko vyžije, ale dedine nedáva nič, žiadnu hodnotu.

Čo by mohlo byť tou hodnotou?
Multifunkčné činnosti, ktorým by sa mali poľnohospodári venovať. Tie veru nepribúdajú, alebo iba sporadicky.

Aké činnosti by to mali byť?
Napríklad, na každej dedine by mohla byť akási vzorkovnica hospodárskych zvierat a chodili by sa na ne pozerať deti z miestnej škôlky, aj zo základnej školy. Aby vedeli ako vyzerá a žije koník, kravička, ovečka… Na druhej strane – pribúda mládež drogovo závislá. Keďže na vidieku je málo akýchkoľvek centier pre mladých ľudí, mohli by sa vytvárať centrá jazdeckého športu. Domnievam sa, že každý farmár, ktorý si prenajíma štátnu pôdu, by mal byť štátu vďačný za to, že môže produkovať, a mal by niečo pre štát aj urobiť, mal by štátu aj niečo vrátiť. Znamená to, že by mal zriadiť niečo také, kde by sa mládež mohla sústreďovať. Dá sa to. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Zriadili sme v Dvoroch nad Žitavou oddiel, kde sa sústredí 12-30 detí každý deň po škole, trávia tam aj víkendy. Ak by nemali kam ísť, kde by boli a čo by robili?

Možno pri počítači…
Zrejme áno. Alebo pri činnostiach, ktoré ohrozujú ich zdravie, na ktoré raz všetci doplatíme. Je všeobecne známe, že rezort zdravotníctva pýta ešte väčšiu čiastku peňazí, ako rezort pôdohospodárstva. Pýta ich oprávnene, lebo choroby sa majú liečiť. A chorobou je aj drogová závislosť! Takže som presvedčený, že každý, kto sa bude chcieť pôdohospodárstvom zaoberať, nemôže myslieť iba na seba, aj keď v prvom rade bude hospodáriť na pôde preto, aby zabezpečil efektívne využitie potenciálu krajiny na dorobenie poľnohospodárskych produktov a potravín. Ale na druhej strane si musí uvedomiť, že musí dať aj čosi navyše.

Záporné saldo zahraničného obchodu s agrárnymi komoditami bolo vlani 26,4 miliardy korún. Dováža sa však aj to, čo sa na Slovensku vyrábalo. Jablká, hrušky, bravčové mäso… Dá sa táto situácia zmeniť?
Ovocinárstvo, zeleninárstvo aj vinohradníctvo sa zle nastavenými systémovými opatreniami dostali do nezávideniahodnej situácie. Vo vinohradníctve sme sa dostali na úroveň 12 900 ha rodiacich vinohradov. To je na zaplakanie! V zeleninárstve sme klesli zo 45 tisíc ha na súčasných 9 tisíc ha. Je to Sodoma – Gomora, keď rozdiel medzi dovozom a vývozom vína za prvý polrok tohto roku je v neprospech Slovenska vo výške 800 miliónov Sk, keď rozdiel medzi vývozom a dovozom jabĺk je v neprospech 697 mil. Sk, keď sme za 2,9 mld. Sk v prvom polroku doviezli bravčové mäso…. Produkty sa doviezli v takej kvalite, ktorá zodpovedá nižšej cene a je, žiaľ, adekvátna kúpyschopnosti obyvateľov. Hnevá ma, že s polročnou trvanlivosťou dovážame mlieko alebo jogurty s neživými kultúrami, čo má samozrejme vplyv aj na zdravie konzumenta – spotrebiteľa… Všetko sa dá zmeniť, keď sa chce.

Poľnohospodárstvo je však beh na dlhé trate, povedzme produkovať odstavčatá a tak využiť lacné kŕmne obilie sa ešte dá v krátkom horizonte, ale niektoré odvetvia potrebujú dlhší čas…

Isteže, šmahom ruky sa nedá veľa zmeniť. Ja však chcem prehodiť výhybku do rozvoja hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz aj do rozvoja špeciálnej rastlinnej výroby – do ovocinárstva, zeleninárstva aj vinohradníctva. Aj zemiaky prežívajú viac menej recesiu. Ušli nám z podhorských a horských oblastí a tam ich nahradilo pestovanie obilnín, prípadne repky, čo považujem za nenormálne. Absurdné je aj to, že skoro miliardou korún odškodňujeme pestovateľov cukrovej repy za to, že ju nepestujú a dnes do dvoch cukrovarov na Slovensku dovážame repu z Českej republiky a z Rakúska. Musíme teda v dlhodobom horizonte podporiť systémové opatrenia, aby sa roľníctvo postupne zviechalo.

Neraz ste sa vyjadrili, že štátna podpora by mala smerovať do rozvoja celej živočíšnej výroby, koní, ovocinárstva, zeleninárstva a vinohradníctva… Máte už predstavu ako?
Už šiesty krát rokovala špeciálna komisia, ktorá má vypracovať systémové opatrenia. Jej členmi sú generálni riaditelia sekcií rezortu pôdohospodárstva a experti z poľnohospodárskej prvovýroby a spracovateľského priemyslu zo všetkých oblastí Slovenska. Napríklad Spišiaci, ktorí chovajú ovce a pestujú zemiaky, Liptáci, ktorí sa venujú chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka, Oravci, ktorí sa venujú krmovinám na ornej pôde, trvalým trávnym porastom a produkcii mlieka. Jej členmi sú aj producenti bravčového mäsa z južného Slovenska, zástupca producentov zeleniny, vinohradníkov a vinárov, ovocinárov, ktorí hovoria, čo je dôležitejšie a čo treba z praktického hľadiska urobiť, ako by to mohlo byť efektívnejšie, ako by sa to všetko dalo zosúladiť, a ako by sa produkcia všetkých zaostávajúcich komodít mala podporovať. Ide nám o jedno, aby transfer prostriedkov, ktorý bude zo štátneho rozpočtu pre rok 2009, bol prerozdelený efektívne. Mal by sa prerozdeliť z priamych platieb na VDJ, kde sa podporia kravy s trhovou produkciou mlieka, ovce, kozy… Samozrejme máme malý počet vynegociovaných kráv bez trhovej produkcie mlieka – je to len 28 080 kusov, v porovnaní s ČR kde majú 98 tisíc kusov …. ale čo bolo, bolo. O tom je už je zbytočné hovoriť. Takže tá komisia by mala čoskoro vypracovať pravidlá, ako podporiť rozvoj odvetví, ktoré treba posunúť na vyššiu úroveň.

Slovenskí poľnohospodári netrpezlivo čakali na to, ako rozhodne EÚ o podpore fariem podľa veľkosti. Touto otázkou sa zaoberal Európsky parlament. Posledné slovo má však v prípade akýchkoľvek otázok Rada Európy. Rada ministrov poľnohospodárstva EÚ, čo je podkladom na rokovanie Rady Európy v akýchkoľvek otázkach Spoločnej poľnohospodárskej politiky, už rozhodla. Farmárom, ktorí by mali dostať podporu v priamych platbách vyššiu ako 5000 eur (150.630 Sk) ročne, sa bude podpora krátiť o 5 % a tieto peniaze sa presunú na projekty rozvoja vidieka. Veľkým farmám, ktoré dostávajú dotácie vo výške 300.000 eur (9,04 milióna Sk) a viac, sa bude táto podpora krátiť o 4 % a tieto financie sa presunú tiež na projekty rozvoja vidieka. Poradia si podľa vás slovenskí poľnohospodári tak, aby krátenie veľmi nepocítili?

Na Slovensku sa to dotkne 229 fariem. Myslím si, že v tomto smere si farmári budú vedieť poradiť a dokážu diverzifikovať podniky na menšie právne subjekty tak, aby krátenie priamych platieb priveľmi nepocítili. Nedomnievam sa, že sa budú musieť nejako deliť na menšie subjekty. Dovolím si povedať, že je to veľmi jednoduchý právny proces, aby vedeli v rámci svojich podnikateľských subjektov posunúť odvetvia do právnej formy podnikania, ktoré majú ekonomicko-hospodársku formu, aby neprekročili tú výšku 300.000 eur priamych platieb.

Vráťme sa ešte na vidiek. Ako by sa mal a mohol rozvíjať tak, aby sa skvalitnil život ľudí v dedinách? Ako by mali k tomu prispieť poľnohospodári?

Hodnotový roľník je ten, ktorý tu pôsobil do 50-tych rokov, potom kolektivizácia nariaďovala čo treba a čo netreba robiť. Nariaďovala sa napríklad povinná ŽV. Dnes máme v tomto smere slobodu, demokraciu. Ale musím povedať, že demokracia nie je sloboda bez hraníc, ani sloboda bez zodpovednosti. Slovenský pozemkový fond nie je na to, aby prenajal pôdu, a aby si poľnohospodár prenajal čo najväčšiu plochu a dorobil poľnohospodárske produkty, ktoré trh nevie absorbovať a štát sa má o to postarať? Povinnosťou poľnohospodára je dosiahnuť aj spätnú väzbu. V praxi to znamená, že každý farmár v každej dedine by mal byť aj tvorcom kultúrneho života na dedine. Teda, mal by prispieť k tomu, aby sa mladí ľudia raz vrátili do tohto odvetvia. Cez popularizáciu chovov hospodárskych zvierat napríklad na športové či iné využitie, alebo na propagáciu tohto odvetvia. Bol by som rád, aby sa poľnohospodári nestavali macošsky k občanom obcí, ktorí majú záujem v malom chovať hydinu, hospodárske zvieratá. Dnes je lacné kŕmne obilie, ale až ma srdce bolí, keď vidím, ako niektorí farmári, ktorí prenajímajú od ľudí pôdu, núkajú často tým istým ľuďom za dvojnásobnú cenu kŕmne obilie. Tým pádom ich ochudobňujú, alebo znemožňujú im venovať sa domácim chovom aj na predaj produktov z dvora. Apelujem na farmárov, aby pozerali aj za horizont a nevideli iba seba. Treba vidieť aj tých, ktorí vedľa nich žijú. To je o kvalite života. Neuznávam farmára, ktorý si prenajme pôdu, narobí pšenicu, jačmeň, kukuricu, poprípade bude mulčovať a v zime pošle ľudí na úrad práce a dedina z toho nič nemá. Takýto farmár nikdy nezíska dôveru a vždy bude len otázkou času dokedy bude takto podnikať.

Príprava legislatívnych pravidiel na predaj produktov z dvora farmy je už vo finálnej fáze. Ako umožní podľa vás práve predaj z dvora skvalitniť život ľudí na vidieku?
V našich ľuďoch drieme úžasný potenciál schopností vedieť sa prispôsobiť podmienkam, ktorým je legislatíva naklonená. A to mám na mysli práve predaj z dvora. Verím, že keď to bude legislatívne ošetrené a slovenská byrokracia nebude klásť prekážky, nebudú sa vymýšľať nákazy a choroby, ktoré by mohli na malej farme vzniknúť, a keď sa budú chovať husi, kačice, sliepky, ovce na predaj veľkonočných jahniat z dvora, keď sa bude predávať hovädzie, či bravčové mäso, tak pridaná hodnota zostane na dedine. Prečo by sme mali predávať zástavové býčky za 60 korún za kilogram živej hmotnosti do zahraničia, keď sa môže na vidieku lepšie zhodnotiť – teľacina je dnes úzkoprofilový tovar! Prečo máme dovážať za 250 korún cesnak zo Španielska, keď Slovensko bolo cesnakovou veľmocou!

Ale veď mnohí politici vraveli, že načo vyrábať, potraviny sa dajú doviezť…
Keby som prišiel do ministerského kresla z inej brandže, možno to aj tak vnímam. A možno by som bol rád, že sedím v ministerskom kresle a povedal by som si – podotýkam, možno – že nejako to prežijem. Ale som roľník, venoval som sa tomu celý život a z vôle božej roľníkom znovu budem, tak sa na to nemôžem pokojne pozerať! Prečo 4 jabĺčka z dovozu, zabalené do fólie stoja 39 korún v supermarkete, keď u ovocinára dnes za 13-14 korún kúpime kilogram? Prečo je to tak? Prečo nedovolíme občanom, spotrebiteľom, aby si legálne, pri nižšej marži kupovali produkty z dvora farmy. Takto to funguje všade vo vyspelom svete. Jednoducho, tá pridaná hodnota musí zostať na vidieku.


Na Slovensku je priveľa pozostatkov socialistických družstiev a štátnych majetkov. Zväčša sú to rozpadávajúce sa budovy, ktoré hyzdia krajinu. Ako predseda družstva ste zastávali názor, že takéto zbúraniská treba premeniť na úrodnú pôdu. Aj taký, že kto to urobí, treba ho podporiť. Teraz, keď ste v ministerskom kresle, môžete povedať, či je to reálne?

Ten, kto naozaj premení takéto torzá socializmu na poľnohospodársku alebo ornú pôdu, alebo ju zalesní, mal by dostať odmenu. Či je to reálne, zatiaľ neviem. Ale v roku 2009 chcem vážne na rokovaní vlády nastoliť tento problém. Hanbím sa totiž za to, že torzá socializmu hyzdia vidiek.

Podľa klasifikácie OECD sa u nás považuje 80 % územia za vidiecky priestor, kde žije okolo 43 % občanov. Vidiek však, aj keď sa používa ako termín, nie je štatistickou kategóriou. Už pred 8 rokmi na to upozorňovala Svetová banka. Čo s tým?

Tak to som nevedel, že vidiek nie je štatistickou kategóriou. Ak má niekto návrh, ako by sme to mali napraviť, nech nám ho dá.

Autor článku: Soňa Ludvighová – polnoinfo.sk
Zdroj obrázku: polnoinfo.sk

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Morháč Július Ing.
Morháč Július Ing.
10. január 2009 10:10

Gratulujem. Realizácia skonsoliduje prvovýrobu a prispeje k zefektívneniu nár.hospodárstva.Odporúčam:
– mladým vlastníkom pôdy zákonom zabezpečiť v podniku rozhodovací vpyv úmerný podielom z precenenej pôdy.
– zákonom zabezpečiť, aby neuspokojené nároky oprávnených osôb voči družstvám vysporiadali nástupnícke organizácie.