Štruktúra chovov kŕmnych husí a kačíc prispieva k tomu, že sa v Maďarsku na jar tohto roku rozšírilo ochorenie vtáčej chrípky. Objavilo sa vo viac ako 300 chovoch, najmä v dvoch susedných župách, Báčsko-malokumánskej a Čongrádsko-čanádskej na juhu krajiny. Zoznam fariem, kde ochorenie zaregistrovali, bol pred viac ako mesiacom na internetovej stránke Národného úradu pre bezpečnosť potravinového reťazca (NÉBIH) rozsiahly. Dnes sa zdá, že hrozba už odznela, za posledný mesiac už nebol zaznamenaný nový výskyt a ochranné zóny a aj príkaz na uzavreté chovy hydiny NÉBIH zrušil k 5. júnu. Úrad upozorňuje, že je potrebné sa mať aj naďalej na pozore a dodržiavať preventívne opatrenia.

Viac ako 140-tisíc kačíc museli utratiť

Kačacia či husacia pečeň patria k najdôležitejším exportným potravinovým artiklom Maďarska. V čase epidémie v uplynulých mesiacoch 14 krajín uplatňovalo nejakú formu obmedzenia dovozu hydinových výrobkov z Maďarska a mnohé platia dodnes.

Okrem veľkých chovných staníc v Maďarsku existuje veľa malých, takzvaných nájomných chovov vodnej hydiny, ktoré s nimi spolupracujú. Dostávajú jednodňové káčatá alebo húsatá i krmivo od materských spoločností a zvieratá dochovajú do porážkového veku. Odborníci vidia v týchto malých chovoch, ktoré sú husto blízko seba, jeden z dôvodov šírenia ochorenia. Vláda dokonca ponúka ich majiteľom finančné stimuly na pozastavenie činnosti.

V polovici mája podľa magazínu HVG podliehalo epidemiologickým obmedzeniam proti vtáčej chrípke takmer dvesto osád v piatich župách, ale v dvoch susediacich župách na juhu krajiny, v Báčsko-malokumánskej a Čongrádsko-čanádskej, bolo týchto osád spolu viac ako sto. Kačice sú najväčšou obeťou vtáčej chrípky, od apríla do polovice mája ich museli utratiť viac ako 142-tisíc. Utratených bolo aj 40-tisíc moriek a 20-tisíc husí.

Magazín HVG citoval Attilu Csorbaia, riaditeľa Rady pre hydinové produkty, podľa ktorého vzájomná blízkosť chovov vodného vtáctva môže spôsobiť, že sa nákaza z bodu jedného výskytu bleskovo rozšíri do stoviek chovov.

Rekordné počty zasiahnutých chovov

Práve hustota malých chovných staníc je dôvodom, prečo v EÚ Maďarsko tradične vedie čo do počtu fariem, kde sa vtáčia chrípka vyskytla. Poľsko bolo túto jar najviac postihnuté vtáčou chrípkou, čo sa týka počtu infikovaných alebo utratených kusov hydiny (1 195 204 vtákov v chovoch, čo je takmer šesťnásobok maďarského výskytu), ale zasiahnuté boli rádovo desiatky fariem. V Maďarsku to boli stovky. U nášho južného suseda toto ochorenie hydiny spôsobilo veľké škody aj na jeseň minulého roka.

Medzi krajinami EÚ, kde sa na jar objavila vtáčia chrípka, sa Slovensko nevyskytovalo. V Maďarsku toto ochorenie zaznamenali najsevernejšie v Peštianskej župe, ktorá priamo nesusedí so Slovenskom. Navyše, štruktúra hydinových fariem je na Slovensku iná a chov vodných vtákov je skôr ojedinelý.  Aktuálne sa šíri vtáčia chrípka v Bulharsku a objavila sa aj na farmách v Českej republike, v Litve a v Lotyšsku. U divokého vtáctva ju však registrovali za uplynulý mesiac v ôsmich európskych krajinách, vrátane Nemecka a Chorvátska.

Financie na pozastavenie chovu

Vodné vtáctvo sa na malých farmách chová v otvorených priestranstvách, kde je náchylnejšie na infekciu od divokých druhov vtákov. Epidemiologická kontrola produktových reťazcov kačíc a husí z týchto fariem je oveľa menej efektívna, ako pri uzavretých farmách intenzívne chovaných druhov – kurčiat a sliepok. Preto sa maďarská vláda rozhodla poskytnúť malým chovateľom vodnej hydiny podporu 20 miliónov forintov, pokiaľ budú ochotní pozastaviť činnosť najmenej na tri roky. Celkový rozpočet vyčlenený na tento účel predstavuje dve miliardy forintov (4,95 milióna eur).

„Každý chovateľ vodnej hydiny môže požiadať o štátnu podporu, keď sa zaručí, že na tri roky zastaví produkciu. Týmto opatrením sa zvýši bezpečnosť hydinových chovov a zlepší fungovanie hydinového odvetvia,“ cituje HVG ministra poľnohospodárstva Istvána Nagya.

Aj dobytok a ľudia

Podľa marcovej správy Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) zimný výskyt vtáčej chrípky v EÚ nepresiahol úroveň predchádzajúcich rokov. Zvýšil sa však počet cicavcov nakazených vírusom typu H5N1 a H5N5, najmä mačiek či medveďov.

Čoraz častejšie prenosy ochorenia z vtákov na cicavce vzbudzujú obavy, že by sa toto ochorenie mohlo prenášať aj medzi samotnými cicavcami navzájom či dokonca na človeka. V USA sa minulý rok vtáčia chrípka rozšírila aj medzi dobytok. Vírus vtáčej chrípky prítomný v chovoch dojníc bol potvrdený v sedemnástich štátoch USA. Najviac takýchto chovov 766 bolo zaznamenaných v Kalifornii a 107 v Idaho.

Medzi bežné klinické príznaky u postihnutých kráv patrí nízka chuť do jedla, znížená produkcia mlieka a abnormálny vzhľad mlieka (zhustnuté, sfarbené). Zatiaľ čo vírus vtáčej chrípky typu A (H5N1) je spájaný s vysokou chorobnosťou a úmrtnosťou u vtákov („vysoko patogénny“), u dojníc to tak neplatí. Väčšina postihnutých zvierat sa údajne zotaví s podpornou liečbou a miera úmrtnosti/utratenia bola nízka, v priemere 2 % alebo menej.

V USA bolo zaznamenaných aj 67 prípadov prenosu na človeka, z toho jeden smrteľný. V Európe zatiaľ nezaznamenali genotyp vírusu, ktorý sa šíril v USA. Nákaza sa nevyskytla u dobytka a riziko prenosu na človeka zostáva v EÚ naďalej nízke.

Európsky priemer: nič dramatické

Podľa správy na portáli Euronews má EÚ pripravené zásoby vakcíny pre prípad, že by sa ochorenie prenieslo na ľudí. Minulý rok Európska komisia nakúpila 665-tisíc vakcín  a v priebehu ďalších štyroch rokov si plánuje urobiť zásoby 40 miliónov dávok. Fínsko bolo pred rokom prvou krajinou, ktorá sa rozhodla očkovať ľudí proti vtáčej chrípke. Vakcínu ponúkla desaťtisícom zamestnancov hydinových fariem.

Podľa svetovej organizácie pre zdravie zvierat (WOAH) minulý rok uhynulo alebo bolo utratených 82.1 milióna vtákov vo svete, za uplynulých dvadsať rokov to spolu predstavuje 633 miliónov. Ochorenie má často fatálne následky pre hydinové farmy, ale vážne poškodzuje aj ekosystémy a ohrozuje biodiverzitu, pre ktoré prichádzajú o život aj celé kŕdle divokého vtáctva.