Pred pár dňami som mala, spolu s ďalšími zvedavcami, možnosť navštíviť ekofarmu pána Jána Šlinského (55), ktorý sa stáva na Slovensku čoraz známejším tvorcom „agrokruhov“.

Nejde o nejaké záhadné „kruhy v obilí“, ale o spôsob obrábania políčok o výmere 10 árov do tvaru kruhu. Pán Šlinský, ktorý pochádza z východu našej krajiny napokon, po absolvovaní Vysokej školy zemědelskej v Brne, fakulta záhradníctva, a praxi na poľnohospodárskom družstve, zakotvil pri juhozápadnej hranici Slovenska – na pozemku lokalizovanom v jednom z meandrov Malého Dunaja, pri obci Hrubý Šúr. Na asi dvoch hektároch pôdy, ktorú vraj dostal od známeho, je vidno aj zo satelitných snímok celkom asi 15 kruhov, ktoré obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ak by mal takúto plochu ošetrovať za pomoci tradičných poľnohospodárskych strojov, bolo by to príliš nákladné a ak by si mal pomáhať len „motikazínom“ – čiže ručne, asi by ho rýchlo prešlo nadšenie a – ako on sám vraví „romanticko-poeticko-idealistické“ predstavy o ekologickom hospodárení na pôde :).

 Technológia, ktorú si zvolil a používa na sadenie, vyplievanie, či polievanie porastov zeleniny, pracuje teda do kruhu – lepšie povedané v špirále. Nebudem tu presne popisovať mechaniku, či elektrické zariadenia, ktoré sú už po asi dvadsiatich rokoch vývoja „vymakané“ tak, aby spolu pekne fungovali ako treba. Nielen preto, že na amatéra ako ja by to bolo príliš náročné, ale aj preto, že pán Šlinský má princíp agrokruhov licencovaný. No ak by niekto mal vážny záujem a chcel by sám začať pôsobiť v tejto sfére, stačí ho iba kontaktovať. Pán Šlinský nemá problém poskytnúť nielen „know-how“ tejto technológie, ale aj sám odborne dohliadať na jej správne používanie. Najväčším problémom však zostáva jej výroba – teda konkrétne pozváranie ramena zo železných trubiek, stredovej podpornej tyče s ložiskami, namontovanie reťaze, závesného náradia a ďalších súčastí, ktoré tvoria funkčný celok. Prečo? Pretože zatiaľ nie je známy dostatočný záujem o túto technológiu na to, aby sa jej výrobou začali vážne zaoberať spoločnosti pre poľnohospodársku techniku, ktoré by sa inak našli aj na Slovensku. Aby sa mohla spustiť sériová výroba, museli by ľudia prejaviť záujem aspoň o 50 kusov. Treba však brať do úvahy aj to, že na 2 hektáre (- t.j. ideálnu výmeru jednej farmy podľa pána Šlinského) mu postačí iba päť takýchto ramien. Dokáže ich totiž presúvať medzi políčkami, podľa toho, čo kde práve potrebuje vykonať. No a tak je to zatiaľ iba „ručná práca“ šikovného mechanika – elektrikára – matematika a poľnohospodára v jednom, teda jedinečného pána Šlinského.

Tento človek je skutočne unikátny a obdivuhodný – stále srší pozitívnou energiou, napriek mnohým nezdarom, ktoré v živote zažil. Podľa neho (hovoriac z vlastných skúseností), kto sa usiluje o niečo dobré, ihneď narazí na zlo – na akúsi vlnu negatívnych reakcií, márnych pokusov a odporu. Je to prirodzené, ale málokto tento prvý nápor zvládne a prekoná. Treba na to veľkú duševnú silu a odvahu a hlavne dôveru v samého seba, aby človek zotrval na svojom cieli a kráčal ďalej… „Potom to už ide“ 🙂

Vzrastom nevysoký, šľachovitý, opálený muž s typickým úsmevom má veľkú charizmu a jeho elán je vysoko nákazlivý. Rád a otvorene rozpráva o svojom živote, skúsenostiach a nemá problém úprimne vysloviť svoje názory a myšlienky. Kto ho raz začne počúvať, prenesie sa do akejsi „mimozemskej“ krajiny, kde sú všetky prejavy prirodzené, zlo nemá miesto a vládne tu heslo „ži a nechaj žiť“. Jeho prístup k ekologickému hospodáreniu na pôde je tiež svojský – aj burina tu má svoje miesto, samozrejme v znesiteľnom rozsahu. Keď prvý krát prišiel na pozemok, kde dnes hospodári, kamarát mu povedal „Jano, ty tu zahynieš“. Od mohutných topoľov pri rieke sa totiž šírili samonálety, porasty kríkov, zlatobyľu kanadského a ďalších húževnatých burín… Kto by sa tu pustil do boja s mačetou, prehral by. Bolo treba silnejšej zbrane – rozumu. A ten pán Šlinský použil, takže teraz tu má nielen zdroj obživy, ale aj príjemný domček, kde býva jeho rodina, trendové jazierko, z ktorého nielen zavlažuje zeleninu, ale občas v ňom aj osvieži svoje telo. Na dne z jemných okrúhlych kamienkov (ktoré tvoria podložie celého pozemku) sa mihajú malé rybičky – sú ich snáď stovky. Podľa „povesti“ pána domáceho sem tie rybky v noci prebehli cez les, keď zistili, že v jeho jazierku je čistejšia voda ako v Malom Dunaji 😉 (v skutočnosti sa sem zrejme pár rybích ikier dostalo v perí divých kačiek). Okrem pár jednoduchých stavieb je na pozemku aj kopulovitý fóliovník, kde si farmár od zimy predpestuje vlastné sadenice. Pohodovú atmosféru dopĺňa aj kruhovité sedenie a ohnisko. Okrem práce si tak domáci môžu užiť aj príjemný relax… vzdialení od rušných ciest a mesta. Pravou rukou pána Šlinského je jeho dospelý syn, ktorý už dokonale ovláda všetky zariadenia a mal by pokračovať v rodinnej misii.

Podľa pána Šlinského je technológia agrokruhov najvhodnejšia práve pre pestovanie zeleniny (najmä pre južné oblasti Slovenska). Na jeho farme sme videli krásne papriky, červené voňavé paradajky, tekvice, zemiaky a kukuricu. Pre koho ju pestuje? Konečne pre skupinu 60 ľudí – mladých rodín z Bratislavy a okolia.  Začal s nimi spoluprácu, keď dosiahli úroveň vzájomnej dôvery a boli ochotní predfinancovať činnosti farmy za dodávky čerstvej zeleniny počas niekoľkých ďalších rokov. „Konečne“ vravím preto, lebo po mnohých pokusoch sa napokon podarilo uzavrieť skupinu a kruh sa uzavrel. Ako spieva Elán, parafrázujúc Ľudovíta Štúra: „povedali mnohí, že vraj pôjdu s nami, a teraz si hudú v kútoch so svrčkami…“ – aj tu sa z pôvodných asi 2000 záujemcov napokon okruh „scvrkol“ na tých 60, o ktorých sa už dá oprieť. Aj farmár totiž potrebuje určitú istotu, že svoju produkciu predá, aby ju mohol vôbec vyrobiť. Táto forma spolupráce umožňuje farmárovi Jánovi Šlinskému, aby si podľa záujmu svojich zákazníkov nakúpil dostatok dobrého osiva, pripravil plán výsadby, zabezpečil si všetko potrebné pre údržbu a opravy technológie a aby mohol aj slušne vyžiť. Bez okolkov sa „priznal“ k svojmu príjmu okolo 700 euro mesačne.

Keď už hovoríme o ekologickom systéme poľnohospodárstva, treba poznamenať, že aj ten je u nás prísne kontrolovaný a musí byť certifikovaný. Na Slovensku sú momentálne dve certifikačné spoločnosti (Slovenská Naturalis SK a česká Biokont CZ), ktoré oprávnil pre tento výkon štátny Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (organizácia pod Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR). Obidve môžu kontrolovať celý priebeh pestovania a výroby bio produktov. Táto ich činnosť je spoplatnená a predstavuje určité náklady pre farmára. Aj to, spolu s nárokmi na ľudskú prácu a nákup sadiva (len kvalitné odrody z katalógu povolených pre ekologické poľnohospodárstvo) má potom za následok vyššiu cenu produktov. Pán Šlinský však dokázal „malý zázrak“ – predáva svoju zeleninu v kvalite bio za ceny aké ponúkajú u nás supermarkety! To bol jeho cieľ a vďaka technológii agrokruhov sa mu to napokon podarilo 🙂
Zatiaľ síce nepredstavuje pre nadnárodné obchodné reťazce vážnu hrozbu, ale čo ak takýchto „Šlinských“ bude viac? A ak sa ľudia uvedomia a budú žiadať už len chutnú a domácu zeleninu (bez chémie), ktorá videla aj slnko? Je to celé o vzťahu – človeka a prírody, farmára a zákazníka (navzájom sa poznajú a dôverujú si) a napokon aj o sebaúcte a zachovaní hodnôt pre naše deti… Našťastie, záujem rastie – už vznikajú nové farmy, ktoré budú používať agrokruhy a tiež pribúdajú záujemcovia o takéto produkty. Držím im všetkým palce!

Napokon – ďakujem pánovi Šlinskému za zaujímavú prezentáciu svojej farmy, čas a informácie, ktoré nám poskytol. Prajem mu dobré zdravie a veľa spokojných a zdravých ľudí v jeho okolí! 🙂

Na Myjave, 2.augusta 2014.