Bazalka patrí k základným bylinkám už aj v kuchyniach na Slovensku. Ľudia si ju pestujú na záhradách alebo na oknách v črepníkoch, mnohí ju nakupujú v sušenom stave a neraz z dovozu – napríklad z Talianska, ktoré je bazalkou známe. Aj u nás sa však nájdu väčší pestovatelia tejto bylinky, napríklad aj v skleníkoch v Tvrdošovciach.

„Ročne v našich skleníkoch vysadíme asi 7 tisíc priesad bazalky. Produkcia dosahuje asi okolo 6 ton. Odber prebieha v čerstvom stave,“ vysvetlil Ján Kvoček, pestovateľ.

Bazalke sa venuje už niekoľko rokov. Najskôr šlo skôr o záľubu, ktorá prerástla do prenajatia a opravy starších, roky nevyužívaných skleníkov. Hoci v nich rastú aj iné plodiny, bazalka je tou základnou a zaberá najväčšiu plochu.

„Je to kráľovská bylinka. Má veľmi široké využitie či už v liečiteľstve, alebo v kuchyni. Je možné ju tepelne spracovať, využiť v čerstvom stave, alebo ju usušiť. Záujem o bazalku sme zo strany odberateľov zaznamenali aj minulý rok, čím sme naplnili naše očakávania, a preto sme sa tento rok pestovateľskú plochu rozhodli mierne rozšíriť,“ dodal pestovateľ.

Citlivá bylinka

Bazalka patrí k rastlinám citlivým na počasie.

„Tento rok nás mierne prekvapila zima v období troch zamrznutých tesne pred polovicou mája. Nízke teploty a prízemný mráz narobil mierne škody a niektoré lístky aj pomrzli, museli sme ich odtŕhať. Bazalka je na chlad veľmi citlivá. Rovnako je citlivá aj na sucho. Je to bylinka, s ktorou treba narábať jemne a opatrne,“ vysvetlil Kvoček.

V Tvrdošovciach bazalka rastie v takzvaných studených skleníkoch, bez kúrenia.

„Ak je skleník vykurovaný, dá sa sadiť kedykoľvek. Avšak to nie je náš prípad. My máme takzvaný studený skleník a sme plne závislí od prírody. Niekedy je dosť problematické odhadnúť správny termín výsadby. Niekedy je to na konci marca, niekedy aj druhá polovica mája môže byť problémom,“ dodal pestovateľ.

Svoje aj zahraničné

V prvom štádiu, na začiatku sezóny, sa do skleníka v Tvrdošovciach dostávajú priesady dovezené z Talianska.

„To je len na začiatku. Priesady si totiž pestujeme aj sami zo semienka a následne nasadzujeme už len naše vlastné. Najskôr sejeme do zakoreňovačov a až z nich následne presádzame rastliny do pôdy,“ uviedol Ján Kvoček.

Tento rok v skleníkoch skúšajú aj niektoré metódy uplatňované v Taliansku.

„Taliani sejú bazalku do špeciálnych zakoreňovačov, ktoré im plávajú na vode, napríklad na jazere, a nemusia teda polievať. My to máme zatiaľ na skúšku len v jednej nádobe s vodou, a uvidíme, čo z toho bude. Máme, samozrejme, bazalku aj v našich klasických zakoreňovačoch. Keď má rastlina asi 2 cm, presadíme ju do väčšej nádoby, a keď tam dosiahne 5-6 cm, presadíme ju do pôdy. Takto v skleníku pestujeme bazalku až do jesenného obdobia, ako nám dovolí počasie, niekedy aj do novembra,“ vysvetlil pestovateľ.

Na pôde a slnku

Ako predplodinu pred vysádzaním bazalky do pôdy pestujú v tvrdošovských skleníkoch hrach. Ten je po zbere zeleným hnojivom, zaorávaným do pôdy.

„Dobre sa nám osvedčila aj kombinácia hrachu a iných rastlín, strukovín či tráv. Tie zapracujeme do zeme, pripravíme kvapkovú závlahu, natiahneme mulčovaciu fóliu a vo vhodnom čase vysádzame priesady,“ popísal Ján Kvoček.

Od vysiatia semienka po prvý zber prejde asi 8 týždňov, v horúčavách 6 týždňov.

„Bazalka je jednoročná bylina, ktorá potrebuje teplo, vodu, kvalitnú pôdu, a ak jej to všetko dodáte, vie rodiť aj 3-4 mesiace. My pestujeme bazalku na pôde a na slnku. Používame studničnú vodu, ktorú cez závlahu púšťame každý druhý až tretí deň, v závislosti od toho, ako je teplo. Ak sú horúčavy, treba niekedy polievať aj každý deň. Pestujeme bez priemyselných hnojív, nepoužívame pesticídy. Na prihnojovanie používame len substráty spracované kalifornskými dážďovkami. Tento rok sme nadviazali spoluprácu s jednou košickou firmou, ktorá vyvíja biostimulanty a skúsime, čo to s našou bazalkou spraví. Máme od toho veľké očakávania, tak dúfame, že sa nám aj v tejto sezóne podarí dopestovať kvalitný produkt,“ dodal pestovateľ Ján Kvoček.