Pravidelné svišťanie kosy, kropaje potu na čele, vôňa čerstvo zrezanej zmesi trávy a bylín. Okolo len zelená lúka, hora, šum vetra a spev. Keď prišiel čas a vyrástla prvá tráva, chlapi si nakuli kosiská, zapli si osličky s vodou za opasok a s kosou na ramene stúpali do svahov.

A nezišli nazad do doliny, kým nepadlo posledné steblo. Ženy im nosili jedlo, pitie i fajčivo. Ozývali sa už z cesty ujúkaním a žartovnými rýmami a chlapi im veselo odpovedali, pri ich príchode vždy akosi pookriali… Idyla? Kedysi bolo kosenie horských lúk nutnosťou. Bolo treba nakŕmiť početný dobytok, prichystať dostatok sena na zimu aj pre stáda oviec. Kedysi, keď v takmer každom dome na dedine chovali ľudia domáce zvieratá, denne zberali čerstvé slepačie vajíčka a nebol problém s podojením kravky, či aspoň kozičky.

A dnes? Zostalo zopár skalných, ktorí ručné kosenie poriadnou kosou nevymenili za motorové kosačky a pár krát do roka si svoje zručnosti porovnávajú na majstrovstvách v ručnom kosení. Ako nedávno v Prašníku – Pustej Vsi. Súťaže pokračujú v ďalších miestach – po myjavských kopaniciach nasleduje Zemplín, Šariš, Turiec, Kysuce, Horné Ponitrie i Považie. No nielen na Slovensku, ale napríklad aj v Slovinsku, Čechách a na Morave, či v Rusku sa konajú podobné súťaže. No koscov už dnes nie je ani zďaleka toľko, aby boli všetky svahovité horské lúky na Slovensku pokosené. Mnohé už spustli – zarástli vysokou burinou, kríkmi alebo náletmi od lesa. Keď sa spustí lejak, voda stečie po vysokom poraste rýchlo dolu do dolín a spôsobuje záplavy. Ľudia už na dedinách nechovajú toľko zvierat, a tak nie je ani záujem o kosenie lúk.

Našťastie mladá generácia ešte prejavuje záujem o túto fyzickú aktivitu a nájdu sa i takí, ktorí sa oblečú do tradičného kroja svojho rodného kraja a nenechajú sa odradiť počiatočnými neúspechmi. Nikto učený predsa z neba nespadol! Ako mi povedal mladý pán od Prievidze, zlepšuje sa každým kosením a baví ho to robiť tak, ako kedysi jeho dedko. No zahanbiť sa nedajú ani sedemdesiatnici. Mnohí zvládli skosiť vysokú trávu zo svahovitej plochy 5×5 metrov aj za menej ako 4 minúty! Veď kedysi zvládali robiť aj v troch robotách – ako mi povedal pán Milan Volna z Krpeľan (71 r.) z koseckého spolku Nolčovo, museli sa obracať, ak chceli prežiť. Popri práci vo fabrike, starostlivosti o gazdovstvo, zvieratá, zvládali ešte aj postaviť si dom pre rodinu. Kedysi to šlo akosi ľahšie, najmä ak mali to zamestnanie isté. Popri práci na poli si aj zaspievali, pošpásovali a jedli dobrú domácu stravu z vlastných surovín. Aj keď ťažko pracovali a nemali toho mnoho, žili akosi šťastnejšie. A ako povedal Ing. Ľubomír Pastucha – organizátor a hlavný hodnotiteľ koscov v Prašníku, treba sa nám vracať k takémuto životu, k prírode, ku koreňom. Lebo keď korene odhnijú, strom zakape…

Takže, ak by ste sa chceli pridať a vyskúšať si svoje sily, sledujte stránku kosci.sk, kde nájdete kompletný program ako aj výsledky jednotlivých kôl súťaže Majstrovstvá Slovenska v ručnom kosení. Držíme vám palce!