Košice/Kluknava 3. marca (TASR) – Za likvidačnú pre prvovýrobcov v agrosektore považuje nákupnú cenu mlieka 0,20 – 0,25 eura (6 sk – 7,50 Sk) za liter a pokračujúci cenový prepad aj u ďalších agrokomodít podpredseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev (ZPD) Václav Fabrici.

„Sme presvedčení, že pokiaľ to bude trvať ďalej, začne sa masívne vybíjanie dojníc, podobne ako to bolo v chove ošípaných, a budeme úplne závislí na dovoze“, uviedol pre TASR.

Podobné skúsenosti, upozornil Fabrici, sú už u viacerých ďalších komodít.

„Nič pozitívne to neprinieslo ani pre našich spotrebiteľov. Práve naopak. Keď sme výrobu niektorej komodity rapídne znížili a stali sme sa závislí na dovoze, tak aj cena sa zvýšila niekoľkonásobne. Sme si vedomí, že ceny agrokomodít klesli aj v iných európskych krajinách. Rozdiel je v tom, že v Európskej únii naši poľnohospodári nemajú rovnaké ekonomické podmienky“, zdôraznil podpredseda ZPD.

Susedné krajiny a celá bývalá EÚ–15 má podľa Fabriciho tieto podmienky podstatne lepšie, ich podpory na hektár poľnohospodárskej pôdy sú dvoj- až trojnásobne vyššie ako v SR.

„Od toho sa odvíja aj ich vyššia životaschopnosť a odolnosť aj v čase hospodárskej krízy a právom sa obávame, že to je na úkor našej produkcie a následne našej existencie“.

Podľa Fabriciho je ťažké predvídať, aký bude ďalší priebeh hospodárskej krízy, kedy sa skončí a aký bude mať dopad na jednotlivé oblasti života.

„Po energetickej kríze, ktorá nás postihla začiatkom roka, máme určité ponaučenie. Skúsme sa zamyslieť aj nad našou potravinovou bezpečnosťou“, apeluje Fabrici.

Podľa jeho názoru v ekonomike vždy platilo, že čím boli ceny potravín nižšie, hlavne v čase krízy, tým viac finančných prostriedkov zostávalo pre ľudí na luxus, ktorý následne zabezpečuje rozvoj národného hospodárstva. To vždy vyhovovalo v minulosti a vyhovuje aj teraz všetkým vládam a politikom a, samozrejme, aj všetkým obyvateľom v každej krízou postihnutej krajine.

„Dnes v poľnohospodárstve sú však iné podmienky ako v minulom storočí pri poslednej hospodárskej kríze. Treba si uvedomiť, že ani Slovensko už nezostalo agrárnou krajinou. Ale stalo sa rozvinutou priemyselnou krajinou s vyspelou poľnohospodárskou veľkovýrobou. To sú hlavné dôvody pre to, aby sa dnes pri prijímaní protikrízových balíčkov riešilo poľnohospodárstvo a vidiek podobne ako ostatné odvetvia národného hospodárstva. Nežiadame nič mimoriadne. Chceme len, aby sme sa aspoň v čase hospodárskej krízy čiastočne priblížili v podpornej politike našim susedom a mohli byť konkurencieschopní na spoločnom európskom trhu“, dodal Fabrici.