Zamestnávame ľudí so znevýhodnením. Ľudí, ktorí sú zamestnateľní, ale nie v takom zmysle, ako to väčšina zamestnávateľov vyžaduje – s prísnym režimom a tlakom na výkon. Začína svoje rozprávanie Martin Kutálek, ktorý spolu s Rastislavom Demešom v roku 2019 popri Vinárstve Tajná založil Agro sociálny podnik Tajná. Zaoberá sa vinohradníctvom – pričom vinič sa spracúva v materskej spoločnosti.

Obaja muži už predtým mali skúsenosti so sociálnym podnikaním, kým sa rozhodli tento model vyskúšať v poľnohospodárstve. Agrorezort je práve zvlášť vhodný na zamestnávanie znevýhodnených osôb. Na Slovensku sú na poľnohospodárstvo dobré podmienky takmer všade i v okresoch s veľkou nezamestnanosťou, kde by práve sociálne poľnohospodárstvo mohlo priniesť riešenie dlhodobých problémov.

„Aj v minulosti to bolo ak, že zdravotne znevýhodnené osoby najskôr prichýlil farmár, ktorý im dal prácu,“ povedal pre poľnoinfo Miloslav Kováč, predseda občianskeho združenia Druživa.

Model pre menej rozvité regióny

„Sociálne podnikanie má ľudí vytiahnuť zo šedej ekonomiky, odbremeniť štát od platenia odvodov a vrátiť ich späť do systému práv a povinností. Štúdie hovoria, že poľnohospodárstvo je najmenej stresové prostredie na prácu a pre tých ľudí je to obrovská výhoda. Pomoc od štátu pre sociálnych poľnohospodárov chápem ako nevyhnutnú, ak chceme ľudí udržať pri pôde,“ hovorí Milan Vaňo, odborník na sociálnu ekonomiku v rozvojovej agentúre Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Dobrý kraj.

V Tajnej však mnohí odišli a na viacerých prestali dostávať podporu.

„Tí, čo majú exekúcie, síce u nás na páske zarobia viac, ale do ruky nedostanú prakticky nič. Nemajú preto záujem zamestnať sa legálnou cestou a radšej ostávajú v sivej ekonomike,“ opisuje R. Demeš.

Nevýhoda v poľnohospodárstve voči iným sociálnym podnikom

Refundovanie mzdy znevýhodnených osôb je pritom prakticky jedinou formou podpory pre registrované sociálne podniky v poľnohospodárstve.

„Pôvodne sme rátali aj s tým, že budeme môcť čerpať investičnú pomoc. Chceli sme vybudovať druhovýrobu na lisovanie oleja z hroznových kôstok, ktoré inak končia v odpade. Mohli by sme tak zamestnať ďalšie znevýhodnené osoby. Nemali sme na to nárok a napokon sme tento zámer nezrealizovali,“ vysvetľuje M. Kutálek.

Investičná pomoc, ktorú ostatné registrované sociálne podniky môžu čerpať, je poľnohospodárskej prvovýrobe nedostupná, vyplýva to zo smerníc Európskej únie (EÚ) o pomoci de minimis.

V Bystrici je to inak

Viac podpory sa dnes sociálnym podnikom dostáva iba v BBSK.

„O ich modeli každý hovorí, ale nik ho zatiaľ nerealizuje. Vypracovali ho pôvodne na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ale realizovali ho Banskobystričania, v Nitrianskom kraji na to nebola vôľa. Ale teraz to vyzerá tak, že sa to zlomí už aj u nás,“ myslí si M. Kutálek.

V BBSK sa poľnohospodárom „oplatí“ stať sa sociálnym podnikom preto, že ich kraj uprednostňuje pri verejnom obstarávaní pre školy a sociálne inštitúcie v jeho správe.

„Každý kraj ako verejný obstarávateľ môže zadať vyhradenú zákazku pre sociálne podniky a my ako jeden z mála krajov to v plnej miere využívame. Vytvorili sme dynamický nákupný systém, dali sme poľnohospodárom možnosť: staň sa sociálnym podnikom a my ti budeme zabezpečovať odbyt do našich zariadení,“ opisuje M. Vaňo benefity projektu Farmár, ktorý BBSK realizuje od roku 2020.

Uznanie sociálnej úlohy fariem

Agro sociálny podnik Tajná je príklad sociálnej farmy, ktorá na Slovensku zatiaľ nemá samostatný štatút. Každá farma sa podľa pravidiel zákona o sociálnej ekonomike z roku 2018 môže stať sociálnym podnikom a potom sa môže okrem podpôr v bežných poľnohospodárskych schémach uchádzať aj o podporu cez Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre sociálne podniky.

„Registrovaných sociálnych podnikov v téme poľnohospodárstvo a lesníctvo máme na Slovensku 31,“ hovorí Marcela Švecová, hovorkyňa Implementačnej agentúry Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Všetky farmy v určitom zmysle plnia spoločenské a sociálne úlohy – starajú sa o krajinu a pôdu, o zvieratá, ochraňujú kultúrne dedičstvo tým, že pokračujú v tradíciách obrábania pôdy, výroby potravín i remesiel a v neposlednom rade zásobujú krajinu zdravými potravinami, sú tvorcami potravinovej sebestačnosti a tým plnia aj strategickú úlohu. Z tejto nadstavby nad bežným podnikaním však nemajú žiaden prospech.

„Vo Francúzsku nemajú štatút sociálnej farmy, považujú za ne všetky. V iných krajinách ako napríklad Holandsko tvoria sociálne farmy takmer 80 percent všetkých,“ hovorí Miloslav Kováč, ktorý je aj predsedom Pracovnej skupiny pre sociálne poľnohospodárstvo, ktorá sa snaží dosiahnuť, aby aj slovenská legislatíva poznala pojem „sociálna farma“. Bolo by to uznanie sociálnej úlohy fariem a otvorilo by to možnosti pre nové formy podpory.

Návrh zákona vrátený na doplnenie

„Pracovná skupina je zložená zo zástupcov MPRV SR, vzdelávacích inštitúcii, iných relevantných rezortov, expertov na sociálnu ekonomiku, ale aj ľudí z praxe. Koncom roka 2022 navrhla pracovná skupina do pripravovaného Zákona o niektorých registroch v poľnohospodárstve a organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami definovanie pojmu mimoprodukčné funkcie poľnohospodárstva a sociálna farma. Návrh zákona bol po medzirezortnom pripomienkovom konaní vrátený na doplnenie,“ uvádza sa v stanovisku MPRV SR pre poľnoinfo.sk.

„Veríme, že po voľbách sa nám podarí presadiť uvedené časti zákona. Legislatívne ukotvenie sociálneho poľnohospodárstva umožní farmárom uchádzať sa nielen o priame finančné podpory, ale aj o podporu nepriamou formou, napríklad daňovými úľavami, zvýhodnenením vo verejnom obstarávaní, v dosahu k pozemkom či diverzifikácii podnikateľského rizika,“ pokračuje stanovisko MPRV SR.

Sociálne bez uznania

Tajná je príklad agrosociálneho podniku ako filiálky úspešného podnikania. Na Slovensku máme aj ďalšie experimenty so sociálnymi farmami. Mnohé z nich ani nie sú registrované sociálne podniky. Vznikli v rámci neziskových organizácií, pri domovoch sociálnych služieb alebo ako obecné podniky a realizujú aktivity, ktoré by mohli byť perspektívne a podporované, ak by sa uzákonil štatút sociálnej farmy: komunitné akcie, vzdelávacie aktivity o poľnohospodárstve a zdravých potravinách, tradíciách či ochrane životného prostredia.

Povinnosti navyše

Ako registrovaný sociálny podnik berie na seba farma nové povinnosti v styku s úradmi, ktoré ju aj aj bez toho už dosť zaťažujú. Musí pravidelne odovzdávať na úrad práce žiadosti o kompenzáciu mzdy znevýhodnených zamestnancov, MPSVR SR kontroluje, či má na to nárok, musí mať poradný výbor, písať výročné správy. Štatút sociálnej farmy by pre poľnohospodárov znamenal ďalšie papierovanie – ale zároveň by otváral nové možnosti podpory pre aktivity, ktoré mnohí už dnes realizujú.