Raz ročne vymenia študenti poľnohospodárskej univerzity prednáškarne, učebne a laboratória za prehliadku miesta, kde sa rodí najmodernejšia poľnohospodárska technika. Hovoriť o vývoji, vidieť výrobu, alebo zhodnotiť logistiku je to, čo spája ich teoretické vedomosti s praxou. Myšlienka zabezpečiť pre budúcich mechanizátorov a predajcov poľnohospodárskej techniky dotyk s tým najnovším čo sa v Európe vyrába, vznikla v hlave Juraja Kanderu, bývalého absolventa poľnohospodárskej univerzity, pred rokmi.

„Ako študenti sme nedostali možnosť vidieť výrobu. Myslím si, že to bola chyba. Videli by sme kde je svet a aké dôležité je ovládať cudzí jazyk,“ zamýšľa sa Juraj Kandera, ktorého nadšenie pre poľnohospodársku techniku rástlo s vekom. Voľba strednej školy bola preto jednoduchá. Vybral si trojročné štúdium v odbore mechanik – opravár.

Pokiaľ u väčšiny mladých ľudí je za vstup do dospelosti vnímaná maturita, ktorou stredoškolské vzdelávanie končí, u Juraja tento zlom nastal ešte pred začiatkom štúdia. Vypísanie prihlášky na poľnohospodársku školu bol krok, ktorý si musel obhájiť u svojich najbližších. Ako spomína, nebolo to jednoduché. Svoje rozhodnutie vstúpiť do poľnohospodárstva zdôvodňoval najmä u mamičky, ktorá ho všemožnými spôsobmi presviedčala, nech si svoju voľbu ešte premyslí.

„Keď sa s odstupom času na to pozerám, naozaj som bol veľmi tvrdohlavý. Nezabrali argumenty ani mojej tety, ani starej mamy. Keď videli, že je moje rozhodnutie konečné, v rodine takmer zavládol smútok,“ hovorí so smiechom Juraj Kandera.

Reakcia najbližšej rodiny bola istým spôsobom logická. Na strednú školu nastupoval v období, ktoré bolo poznamenané najmä odchodom zamestnancov z chlebového odvetvia. Bol koniec deväťdesiatych rokov a neistota v poľnohospodárstve bola enormná.

„Hneď prvé leto na strednej škole som si našiel brigádu na družstve. Práca ma bavila, lebo bola pestrá. Od traktora, cez kombajn až po prácu na dielni. Po prázdninách som mal odbrigádovaných 300 hodín a v hlave som si prepočítaval, čo si za zarobené peniaze kúpim,“ spomína Juraj Kandera.

Keď na učtárni preberal výplatu zistil, že jeho predstavy sa s tými manažmentu družstva zásadne líšia. Dostal necelú polovicu z toho, čo očakával. Pracovníčky, ktorá odovzdávala mzdu sa spýtal, či je to naozaj všetko. Peniaze v učtární naozaj zle spočítali a tak z výplaty odovzdal ešte 500 korún, ktoré mu zabudli strhnúť za obedy. To, čo sa v tom čase zdalo ako nespravodlivosť, bolo nakoniec impulzom. Mladý Ďuro si dal výplatnú pásku s 18 korunami za hodinu zaliať do fólie a vystavil si ju tak, aby ju mal celý čas počas štúdia na očiach.

„Nasledujúci rok sa môj prospech zázračne zlepšil,“ hovorí Juraj Kandera, ktorý pravdepodobne aj vďaka tejto skúsenosti neskôr pokračoval v štúdiu na nitrianskej univerzite. Vybral si technický odbor a vďaka letným brigádam nemal s jeho absolvovaním väčšie problémy.

Počas leta pracoval v žatve a cez okno kombajnu spoznal celé Slovensko. Podnik služieb, v ktorom pôsobil, začínal už v júni pri Komárne a keď sa leto lámalo do druhej polovice, mlátili na rodnom Liptove. Pri práci sa náhodou stretol so zástupcom rakúskeho výrobcu najmä krmovinárskych strojov. Po Českej republike hľadali aj na Slovensku človeka, ktorý by zabezpečoval homologizáciu strojov na náš trh, bol podporou pre predajcov, alebo pomáhal značke marketingovo. Prijať na takúto pozíciu čerstvého absolventa, by bolo značné riziko. V počiatkoch preto prebiehalo oťukávanie a Juraj Kandera si vo výrobnom závode v Rakúsku odrobil niekoľko mesiacov, ktoré mu pomohli spoznať kultúru firmy, konštrukciu vyrábaných strojov a zdokonaliť sa v nemčine. Touto skúškou prešiel a od konca vysokej školy reprezentuje červené farby rakúskeho výrobcu.

„Skúsenosti, ktoré som za odpracované obdobie v Rakúsku získal, mi veľmi pomohli. Rozmýšľal som, ako aj študentom školy, z ktorej som vyšiel, priblížiť oblasti, ktoré študujú,“ hovorí Juraj Kandera, ktorý spolu s profesorom Pavlom Findurom už niekoľko rokov organizujú exkurzie pre študentov Technickej fakulty.

Desiatky štvrtákov, alebo ak chcete prvákov na inžinierskom stupni štúdia, ktorí sa exkurzie zúčastnili, túto aktivitu vítajú. Kritickí sú ale k tomu, že ide o prvú návštevu takéhoto výrobcu za obdobie ich štúdia. Štruktúra študentov potvrdzuje to, čo pri prechádzaní výrobného závodu, pomenuje aj Pavol Findura.

„Posledné roky vidíme, že sa o odbory poľnohospodárskej techniky zaujímajú najmä deti poľnohospodárov, alebo predajcov strojov. Študentov, ktorí nemajú napojenie na poľnohospodárstvo z rodiny, je veľmi málo,“ hovorí Pavol Findura.

Jeho slová potvrdzuje aj krátka anketa medzi študentmi. Marek Mojžiš si vybral Technickú fakultu preto, aby mohol pokračovať v šľapajach otca, ktorý zabezpečuje predaj poľnohospodárskej techniky.

Z inej oblasti pochádza Béla Domonkos. Jeho otec od roku 1992 obhospodaruje 300-hektárov pôdy. Béla pri otcovi často brigáduje a preto bola voľba Technickej fakulty samozrejmou.

„Štúdium mi rozšírilo obzor. Už nevidím len prax a to, ako to robíme u nás na farme. Mnohé veci viem porovnať. Na druhú stranu, mne chýbajú skúsenosti, ktoré získal môj otec za desaťročia vo výrobe,“ hovorí Béla Domkos.

Racionálne sa k voľbe vysokoškolského štúdia postavil Kristián Tinák, keď si povedal, že technika mu predsa nemôže byť na škodu.

„Verím, že sa s týmto odborom zamestnám. Či v poľnohospodárstve, je skôr otázka ponuky,“ hovorí Kristián.

O odborníkov, alebo minimálne o úspešných študentov je medzi poľnohospodármi a predajcami strojov obrovský záujem. Aj počas exkurzie telefonoval Pavol Findura s predajcom zelenožltých strojov. Volal mu, či nemá šikovného študenta z oblasti Galanty. Nehľadal ho k nim do firmy, ale ako mechanizátora na družstvo, kde chcel predať stroje. Nedostatok odborníkov v rezorte, od ktorého má horší marketing asi len baníctvo, začína byť zásadný problém.

„Keď som študentom v zasadačke výrobcu prezentoval históriu, alebo výrobný program, tak sa ma nikto nič nespýtal. Akonáhle sme sa ale rozbehli po výrobných halách, pod chvíľou som mal vedľa seba študenta, ktorý so mnou rozprával o konštrukcii, alebo napríklad o názoroch na niektoré smerovania vo výrobe a vývoji techniky. Na exkurzii sa zúčastnili všetci študenti z ročníka. Nebol to žiadny výber najlepších. To ma potešilo. Môj dojem zo študentov je, že to bude dobrý ročník. Verím, že s mnohými sa budem stretávať u poľnohospodárov, alebo u konkurenčných predajcov,“ uzatvára svoje rozprávanie Juraj Kandera.