Artičoka, symbol francúzskej gastronómie, v tejto krajine upadá v nemilosť. Je vnímaná ako náročná na prípravu, mladá generácia sa jej vyhýba a jej predaj vo Francúzsku stále klesá. Naproti tomu v Taliansku alebo v Španielsku zostáva obľúbenou zeleninou, píše agentúra AFP.

„Rok 2022 bol katastrofálny a tento rok stále trpíme následkami horúceho a suchého počasia,“ vysvetlil 52-ročný Christian Bernard uprostred svojho poľa s artičokami v severnom Bretónsku na západe Francúzska.

Práve tento región je hlavnou oblasťou pestovania artičok v krajine.

„Pri veľkých mäsových artičokách sme sa dostali na 20 až 25 eurocentov za kus pre pestovateľov. Potrebovali by sme byť na 55 až 60 centoch,“ sťažuje sa producent, ktorý túto zeleninu príbuznú bodliaku pestuje už 30 rokov.

Na znamenie nespokojnosti rozdali pestovatelia desiatky ton nepredaných artičok v Lannione v západnom Francúzsku zadarmo miestnym obyvateľom.

Štrukturálne zmeny v spotrebe

Jedným z dôvodov poklesu ceny je počasie. O artičoke sa hovorí, že má rada nohy vo vode a hlavu na slnku. Popri Bretónsku je druhou pestovateľskou oblasťou Roussillon na juhovýchode Francúzska. Artičoky tam spravidla dozrievajú inokedy. Tento rok však v oboch týchto regiónoch prišla úroda prakticky zároveň a v júni sa tak pulty prehýbali pod artičokami.

Popri tejto súhre okolností je ale možné pozorovať aj štrukturálne trendy.

„Každých desať rokov klesne spotreba artičok o 10.000 ton,“ uviedol Pierre Gélébart, vedúci produkcie artičok v spoločnosti Prince de Bretagne, ktorá zastrešuje niekoľkých pestovateľov.

Na severe Bretónska už sa teraz vypestuje iba zhruba 20.000 ton artičok ročne.

Spotrebitelia sú skôr starší

Ako si vysvetliť nezáujem spotrebiteľov o túto zeleninu, ktorá bola kedysi základom jedálnička v domácnostiach aj v školách? Čas, ktorý ľudia venujú príprave jedla sa skracuje, a artičoka je vnímaná ako zelenina, ktorej príprava trvá príliš dlho a nie je v súlade s novými návykmi spotrebiteľov.

„Francúzske jedlo, teda predjedlo, hlavný chod a dezert, či chceme alebo nie, stráca pôdu pod nohami,“ uviedol Gélébart a poukazuje na to, že aj artičoku možno pripraviť za iba desať minút v mikrovlnnej rúre.

Artičoke konkurujú pokrmy na tanieroch Francúzov v minulosti nevídané, ako je napríklad avokádo.

„Takmer 70 percent spotrebiteľov (artičok) je starších ako 60 rokov,“ povedal Gélébart.

Medzi poľnohospodármi sa artičoky prezývajú „zelenina pre odvážnych“, pretože pestovanie je náročné na čas a rentabilita je pomerne nízka.

„Je potrebných 300 hodín práce ročne na hektár,“ zatiaľ čo pole s obilím si žiada zhruba osem hodín práce na hektár ročne, porovnáva Marc Rousseau s pohľadom upretým na svoje pole v Henvici s výhľadom na zátoku baie de Morlaix.

Mizne história

„Musíme nájsť spotrebiteľa a vydobyť si prijateľné výkupné ceny, inak to pestovateľa prestane baviť a preorientujú sa na iné plodiny. Škoda, že miznú plodiny, ktoré sú súčasťou francúzskej gastronómie,“ dodáva roľník a poukazuje na to, že v Taliansku a Španielsku dosahuje ročná spotreba „carciofo“ a „alcachofa“ osem až deväť kilogramov na osobu. Vo Francúzsku je to už len približne 400 gramov na osobu ročne.

Artičoky sa prvýkrát dostali do Francúzska v 16. storočí, keď sa objavili na stole panovníkov. Okolo roku 1810 sa začali pestovať na poliach v Bretónsku. Ich propagátori vyzdvihujú nutričné kvality, vysoký obsah vlákniny, hlboké korene, ktoré odvodňujú pôdu, a neobvyklý vzhľad.

„Konzumácia artičok má veľa predností a je to skvelá zábava pre deti, keď ich majú olupovať,“ hovorí Arnaud Lécuyer, viceprezident regiónu Bretónsko zodpovedný za poľnohospodárstvo.