Nebýva zvykom, že roľník je spokojný s úrodami všetkých plodín, ktoré v danom roku pestoval. Do minulého roka, si taký stav nepamätal ani Eugen Antal, konateľ spoločnosti Agromarkt v Nýrovciach.

Minuloročný priebeh počasia dokázal, že je to možné. Štruktúra rastlinnej výroby hospodárov z levického regiónu je pritom mimoriadne bohatá. Okrem štandardných poľných plodín, pri ktorých sa orientujú aj na osivárstvo, majú v pozornosti pestovanie cukrovej repy, alebo zeleninárstvo. Na ich poliach rastie špenát, cukrová kukurica a lahôdkový hrášok.

Najlepšie výsledky na Slovensku v roku 2016 dosiahli, podľa vyhodnotenia súťaže NAJ, pri pestovaní repky. Z osiatej výmery presahujúcej sto hektárov pozberali 5,2 ton z hektára. Druhé najlepšie výsledky na Slovensku im priniesla slnečnica, ktorej úroda bola 4,7 ton z hektára.

V roku 2017 je situácia iná. Pri niektorých plodinách nastal výpadok na úrode, oproti minulému roku, až 50-percent. Asi najlepšie obstála repka, ktorá sa ešte napila jarnej vlahy. Úroda 4,5 tony z hektára je toho dôkazom. Dostatok zrážok je nesmierne dôležitý a tým nenahraditeľný pri pestovaní zeleniny.

„Dokážeme zavlažovať 450-hektárov obhospodarovanej výmery. Robiť zeleninu bez závlahy je síce možné, ale priveľká lotéria. Z troch rokov dosiahnete dobré úrody raz. Keď je ale produkcie veľa, ceny sú nízke,“ hovorí Ján Poduška, vedúci výroby.

Zeleninu pestujú intenzívne a nič nenechávajú na náhodu. Pozberaný hrášok a špenát si ešte v ten istý rok vymení na poliach miesto s cukrovou kukuricou. Musí byť zasiata do 25. júna. Ak to nestihnú, hrozí, že citlivá kráľovná polí pomrzne. Logistika vo výrobe je pritom v Agromarkte jedným z najdôležitejších faktorov úspechu. Naplánovanie postupného dozrievania a zberu kukurice je dôležité najmä pre mraziareň vo Vinici, ktorá dokáže denne spracovať určitý objem výroby. Ten musí byť dodávaný pravidelne. Veľmi dobre to cítia zamestnanci Agromarktu, ktorí pracujú v prevádzke s nepretržitým cyklom výroby.

Aj ostatné druhy výrob dokazujú, že si nevolia ľahšiu cestu. Živočíšnu výrobu, ktorá dlhodobo pozostávala z produkcie mlieka, doplnil Gazdovký dvor. Tu v tradičných podmienkach chovajú ošípané, ktoré nachádzajú svojich zákazníkov najmä v zime. Na gazdovstve nechýbajú ani nosnice, brojlerové kurčatá, morky, bažanty.

„Prioritou je, aby sme vyrobili potraviny zdravé, prirodzené a typické pre dedinu,“ hovorí Ján Poduška, mladší, ktorý má v Agromarkte okrem iného na starosti aj toto pestré hospodárstvo.

Vyjadrenie syna dopĺňa otec, ktorý za vznikom gazdovského dvora vidí aj vnúčatá. Chcel si byť istý, že upečené nedeľné kuriatko nebolo svetobežníkom, ktoré spoznalo za svoj život aj Brazíliu.

„Vyrábame kvalitnú zeleninu, ale zo živočíšnych produktov sme mali len mlieko. Bolo pre nás neprirodzené, že sme predávali pšenicu a pre kurča, alebo vajíčka, sme museli ísť do obchodu,“ hovorí Ján Poduška.

Gazdovský dvor je dnes otvorený aj pre obyvateľov obce a okolia. Aj keď počty jednotlivých druhov zvierat sa hýbu v stovkách, dokážu na objednávku uspokojiť všetkých záujemcov. Dokonca aj najmladších, ktorý do Nýroviec nechodia pre kvalitné produkty, ale zážitky. Eugen Antal so smiechom hovorí, že napriek tomu, že sa ozývajú najmä školy z neďalekých obcí, sú deti, ktoré ešte nevideli živé prasiatko.

„Je to pre nich zážitok a sme radi, že takéto radostné chvíle pre nich vieme pripraviť u nás na gazdovstve. Azda aj toto je dôvod, že s obcou vychádzame veľmi dobre,“ hovorí Eugen Antal.

V dolnohronskej obci s necelými 600 obyvateľmi bez priemyslu, je Agromarkt nádejou na nájdenie adekvátneho zamestnania. Od možnosti obsluhovať vysokošpecializované kombajny pre zber hrášku, dôslednú prácu v osivárstve, zložitú administratívu spojenú s evidenciou, až po zaujímavú, ale náročnú prácu pri zvieratách.