Oravské pasienky sa zazelenali aj v tomto roku, hoci poľnohospodárske subjekty v južnejších oblastiach mali zväčša problémy s vlahou. Aj tento fakt hospodárov v Hruštíne predurčuje, aby k živočíšnej výrobe pristupovali zodpovedne a s pripravenými rozvojovými projektmi.

Ešte donedávna agrárna verejnosť vnímala túto oravskú obec ako miesto, kde sa stretávali najlepší kosci. Sedem rokov sa so železnou pravidelnosťou a s nabrúsenými kosami zahrýzali do sýtozelených lúk. Keď sa družstvo dostalo do vážnych ekonomických problémov, tradícia sa pretrhla. Myšlienky nového manažmentu sa orientovali skôr na to, aby dokázali samotné družstevné hospodárenie v obci udržať.

„Zamestnanci boli viac menej zmierení, že družstvo dožíva a veľké plány s miestnymi poľnohospodármi nemala ani obec. Zdalo sa, že osud podniku je nezvrátiteľný. Veď posledných 20 rokov bol v červených číslach a tie posledné roky sa hrala ruleta len o to, kedy nastane koniec,“ hovorí Milan Mišánik, predseda, ktorý podnik začal riadiť v roku 2012. Ako spomína, družstvo nemalo len finančný dlh, ale obrovským problémom boli aj spustnuté stavby a odpísaná technika. Ešte teraz je vidieť, že podnik akoby ostatné štvrťstoročie pozvoľna chátral a žil z podstaty vybudovanej v období kolektívneho hospodárenia.

„Apatiu bolo vidieť aj na samotných zamestnancoch. Museli sme ich presvedčiť, že to s družstvom myslíme vážne. Prvé zmeny nastali, keď si uvedomili, že mzdy už neprichádzajú na účty zamestnancov náhodne, ale presne vtedy, keď majú. Zvýšili sme odmeny a v období sviatkov alebo životných jubileí vyplácame špeciálne odmeny. Tento prístup nie je zadarmo. Ak sme chceli podnik stabilizovať, museli sme začať pri krokoch, ktoré sme mali plne v rukách. To bolo najmä zvýšenie efektívnosti výroby cez lepšiu využiteľnosť zamestnancov. Úlohou manažmentu bolo sledovať kvalitu výroby a hľadať možnosti pri speňažovaní produkcie,“ hovorí Milan Mišánik.

Ak by sme nechceli byť úzkostlivo presní, mohli by sme povedať, že jediným výstupom hruštínskych hospodárov je mlieko. Dokonca v kvalite bio. Ekologické hospodárenie sa zdalo ako dobrá voľba bývalého manažmentu. Existoval aj český spracovateľ, ktorý mlieko kupoval v kvalite BIO a mal záujem nákup zvyšovať.

„V roku 2012 ale ceny prudko padli a mlieko v kvalite BIO od nás začali vykupovať za 22 centov. Dnes produkciu predávame ako konvenčnú, aj keď ju vyrábame v systéme ekologického hospodárenia,“ hovorí predseda.

Nazdáva sa, že ak by podnik nevstúpil do ekológie, mohol mať iný osevný postup, štruktúru výroby a intenzifikačnými vplyvmi by dosiahol vyššiu rentabilitu výroby a lepší hospodársky výsledok. Napriek tomu výrobu intenzifikujú aj v súčasnosti. Od roku 2012 rastie počet dojníc. Cieľom je zvýšenie počtu zvierat až o jednu tretinu na 450 kusov.

„Je nevyhnutné, aby sme investovali do ustajňovacích priestorov, vybudovania novej dojárne a ďalších technológií s tým súvisiacich. Naša aktuálna rastlinná výroba by nám dokázala zabezpečiť dostatok krmovinovej základne,“ uvažuje Milan Mišánik.

Do budúcnosti nevylučuje aj obohatenie podniku o ďalšie kategórie hospodárskych zvierat. Ovce, mäsový dobytok alebo oboru pre chov lesnej zveri. Tieto kroky by mali zatraktívniť hospodárov aj v očiach verejnosti, ktorú očakávajú v novo skolaudovanom penzióne. Vznikol z pôvodnej administratívnej budovy, kde v časoch najvyššej zamestnanosti pracovalo 70 ľudí.

Dnes bude slúžiť tým, ktorí sa prídu do vždyzeleného Hruštína nadýchať čerstvého vzduchu. Snom Milana Mišánika je, aby návštevníkom penziónu pripomenuli aj staré tradície. Všetko je však vo vývoji. Na poľnohospodárskom družstve je vidieť postupné kroky k rozvoju. Veľkým otáznikom ďalšieho rozvoja zostáva aj v tejto marginálnej oblasti stabilita dotačných titulov a adekvátne nákupné ceny živočíšnych komodít.