Včera (utorok 25. októbra) sa stretlo 300 popredných agromanažérov z celého Slovenska, aby si vypočuli komplexné informácie o legislatívnom návrhu Európskej komisie k Spoločnej poľnohospodárskej politike na roky 2014-2020. Už necelé dva týždne po zverejnení tohto návrhu, spektrum odborníkov zo Slovenska a z Českej republiky predstavuje poľnohospodárom to najdôležitejšie, čo ich môže pri podnikaní na pôde po roku 2013 prekvapiť.

Samozrejme je potrebné dodať, že stále ide len o návrh, ktorý musí prejsť Európskym parlamentom a Radou Európskej únie. Zo súčasne zverejnených informácii ale napríklad vyplýva, že odstránenie historického princípu vo vyplácaní priamych platieb je v nedohľadne. Pokiaľ v súčasnosti dostávajú slovenskí poľnohospodári 206,5 eur na hektár, po roku 2014 by malo ísť o sumu 223,5 eur na hektár. Ide len o veľmi mierne zvýšenie, ktoré sa vypočítava kľúčom, „členské štáty, ktoré dostavajú platby nižšie ako 90 percent priemeru EÚ, dostanú do roku 2020 k súčasnej úrovni priamych platieb jednu tretinu rozdielu medzi súčasnou úrovňou a 90 percentami priamych platieb v EÚ,“ hovorí na konferencii poľnoinfo.sk Štefan Adam, riaditeľ Odboru poľnohospodárstva a služieb Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Postupné vyrovnávanie priamych platieb sa má dotknúť aj najväčších poberateľov, ako napríklad Holandska. Tomu majú klesnúť priame platby na hektár zo súčasných 495,6 eur na 478,6 v roku 2014. Ide naozaj o veľmi nepatrné vyrovnávanie podmienok, ktoré zabezpečia, že historický princíp a nerovnosť podmienok bude pokračovať aj po desaťročnom prechodnom období.

„Poukazujeme na nepravdivosť údajov, ktorými sa argumentujú dôvody rozdielov v priamych platbách medzi štátmi EÚ-15 a EÚ-12. Nie je pravda, že máme nižšie pracovné náklady. Mzdy áno, ale aj produktivitu práce. Stroje a chémiu kupujem drahšie a mnohé výrobky predávame lacnejšie ako poľnohospodári v EÚ-15,“ hovorí Peter Baco, bývalý minister pôdohospodárstva.

V poľnohospodárskej verejnosti v súvislosti s novou agrárnou politikou najviac rezonovala otázka zastropovania priamych platieb. Tento krok spôsobí, že agropodnikatelia, ktorí by čerpali viac dotácii ako 150 tisíc eur na podnik by mali dotácie postupne krátené až do 300 tisíc, kde by bol strop. Tento krok bol jednoznačne namierený voči novým členským štátom, kde z hľadiska historických udalostí došlo ku koncentrácii poľnohospodárstva.

„Zastropovanie sa nebude týkať platieb za ozeleňovanie, t.j. 30 percent priamych platieb. Zohľadňovať sa bude aj zamestnanosť, pričom podnik si pred aplikovaním zastropovania bude môcť odpočítať náklady na platy v predchádzajúcom roku a to vrátane daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie,“ hovorí Dušan Chrenek, vedúci oddelenia Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Otázka zastopovania by sa podľa prepočtov Mariana Božíka z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave dotkla len 1 až 1,5 percenta podnikov a 4,4 až 6 percent pôdy. Celkový objem stropovania pre Slovensko by pri zohľadnení mzdových nákladov mohol dosiahnuť 1,5 až 2,5 milióna eur, čo je výrazne lepšie, ako prvotné informácie.
Aj z tohto dôvodu nepovažuje stanovenie stropu pri vyplácaní priamych platieb za kľúčové Jaromír Matoušek vedúci oddelenia agrobiznisu v UniCredit bank.

„Podľa analýz našej banky, ktorú sme vykonali na 53 podnikateľských subjektoch, ktoré ročne získavajú priame platby vo výške 31 miliónov eur bude mať zásadný vplyv na hospodárenie poľnohospodárskej prvovýroby vylúčenie unitárnej podpory na veľké dobytčie jednotky. Tento výpadok významne ovplyvní dlhodobo stabilitu určitej časti poľnohospodárskych subjektov na Slovensku.“

Ďalšie informácie, ktoré na konferencii predniesli jednotliví účinkujúci prinesieme zajtra (štvrtok).