Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jesen LEFT
Branding VUB 2019 Jesen RIGHT
Branding VUB 2019 Jesen TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Z domova Živočíšna výroba

Farma ošípaných pri Palárikove nebude

chat_bubbleKomentáre: 12 visibilityZobrazenia: 836
UniCredit Bank 2018

Farma s chovom ošípaných, ktorú pri Palárikove zamýšľal postaviť investor s pozadím v Dánsku, napokon nevznikne. Po protestoch miestnych obyvateľov aj okolitých obcí so zámerom nesúhlasilo ani ústredie Slovenskej inšpekcie životného prostredia. To bolo v tomto prípade už odvolacím orgánom.

Zámer realizovať veľkokapacitný chov ošípaných s názvom Farma ošípaných Palárikovo – Šándor vznikol pred piatimi rokmi. Nová farma mala vzniknúť v priestoroch bývalého družstva. Na rozlohe asi 6 hektárov malo byť koncentrovaných vyše 7 tisíc ošípaných s hmotnosťou nad 30 kg, pričom vyše 5 tisíc z nich mali predstavovať prasnice.

V prvej polovici roka 2015 skončilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Začiatkom roka 2019 vydal prvostupňový orgán v Nitre integrované povolenie na prevádzku, voči ktorému sa obec Palárikovo odvolala. Teraz jej vyhovela aj Inšpekcia životného prostredia.

„Prvým dôvodom je zmena stanoviska obce Palárikovo. Kým v roku 2016 obec vydala súhlasné stanovisko, v rámci odvolania svoje stanovisko zmenila na nesúhlasné,“ uviedol hovorca Ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák.

Rozhodnutie Inšpekcie odobruje aj ministerstvo pôdohospodárstva. To poukázalo na nejasnosti v celom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, aj na záujmy poslankyne NRSR Anny Zemanovej. Tá bola riaditeľkou pre životné prostredie skupiny Agrovýkrm s dánskym vlastníctvom a priamo sa podľa rezortu podieľala na príprave tejto megafarmy pre 60 000 ošípaných.

Na Slovensku v súčasnosti chováme asi 535 tisíc ošípaných. Sebestačnosť sa pohybuje okolo hranice 40 percent.

„Napriek tomu však MPRV SR zastáva názor, že sebestačnosť by sa nemala zvyšovať výstavbou megaprevádzok s veľkým vplyvom na životné prostredie, ale prostredníctvom menších a stredných prevádzok, ktorých vedľajšie produkty je možné lepšie spracovávať na ďalšie využitie a dopravne tak výrazne nezaťažujú svoje okolie,“ uviedol Vladimír Machalík z tlačového odboru MPRV SR.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: TASR: Na snímke protestný pochod proti povoleniu prevádzky Farma ošípaných Palárikovo – Šándor firmy Agrovýkrm, a. s. Senica pred Ministerstvom životného prostredia SR v Bratislave 13. mája 2019.

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1389 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

12 komentárov

  1. Juraj Mačaj
    7. októbra 2019

    Malé farmy ošípaných u nás nikto nestavia, asi sa to neoplatí, ale veľké tu nechceme. Tak budeme mat h…. . Vlastne ani to nie. Tým Palarikovčanom z okolia čo smrdí hnoj a močovka a nechcú tam svine, rovnako ako pánu hovorcovi z tlačového odboru by som doporučil prestať jesť v nedeľu rezne. Prepáčte zabudol som tie im už nesmrdia.

    Odpovedať
    1. j.k.
      8. októbra 2019

      juraj spomen,akesi mal zaciatky ty.o tomto meganomalstve sa ti ani v mynulosti nesnivalo.

    2. Palárikovčanka
      8. októbra 2019

      Dobrý deň, pán Mačaj.
      Je mi ľúto, že človek, o ktorom som si myslela, že rozumie prvovýrobe a držala som mu palce, aby sa mu ako podnikateľovi darilo, sa vyjadruje k veci s dešpektom napriek tomu, že nemá dostatok informácií.
      V odpore voči megafarme v Palárikove išlo aj o jednu veľmi podstatnú skutočnosť, ktorá sa týka aj Vás-aby sme ochránili vysoko možnú kontamináciu nášho národného bohatstva – pitnú vodu pod Žitným ostrovom. Možno neviete, že farma leží v území bývalých močarísk, so spodnou vodou v hĺbke iba niekoľkých desiatok cm, ktorá kolíše v závislosti od hladiny Váhu (východná hranica Žitného ostrova) vzdialeného necelé 3 km od plánovanej farmy a cca 400 m od jeho prítoku Komočského kanála. Ak by ste poznali projekt megafarmy a mali skúsenosti s tlakom spodnej vody na „nepriepustnosť“ viac ako 40-ročných maštalí, asi by ste i Vy mali oprávnené obavy, či hnojovica nepresiakne až do najkvalitnejšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe, ktorú asi pijete i Vy…
      Smrad obrovských množstiev čpavku by ste nechceli ani Vy dýchať, najmä ak viete, že existujú reálne technické zariadenia, ktoré dokážu zachytiť väčšinu jeho produkcie, ale keďže sú drahé, sú pre investora nezaujímavé.

      Takže nesúďte bez poznania faktov, ktoré vedú Palárikovčanov a občanov 10 obcí a miest, ktoré ležia v blízkom okolí farmy, k odporu proti nej.
      Áno, aj my chceme jesť kvalitné domáce bravčové mäso, ale nie za cenu, že deťom zanecháme kontaminovanú vodu, pôdu a vzduch iba preto, že investor chce ušetriť na nákladoch na najmodernejšiu BAT technológiu, ktorú iba deklaruje, ale v projektoch nie je zapracovaná a chce pri čo najmenších nákladoch vyprodukovať čo najviac mäsa a mať čo najväčšie zisky.
      Nielen my, normálni ľudia (proti termínu „obyčajní“ mám od určitého času odpor:), ale i odborníci na ekológiu, udržateľnosť ŽP a aj chov ošípaných, vieme, prečo treba presadzovať podporu menších a stredných chovateľov ošípaných v počtoch únosných pre okolitú prírodu i ľudí bývajúcich v blízkosti takýchto fariem. Ale na určenie pravidiel obdobných, ako majú aj ostatné štáty EÚ a najmä na ich dodržiavanie, by mali byť takí správni odborníci na správnych úradoch, ktorým by sme my, normálni ľudia z dediny, verili a nemuseli kontrolovať ich rozhodnutia…

      Rozhodnutím ústredia SIŽP nám po nekonečne ťažkom boji teda svitla nádej, že sa „ľady“ pohli a vďaka tomu, že sme poukázali na množstvo „nevyriešených“ faktov v procese IP (a nie je to ozaj iba o smrade:)) sa už aj kompetentní na príslušných ministerstvách začali problematikou zaoberať.

      A nakoniec – prečítajte si podrobne 31 strán rozhodnutia ústredia SIŽP, ktoré dalo za pravdu odporcom stavby a prvostupňové rozhodnutie o IP už druhýkrát zrušilo, bez možnosti odvolať sa a posunulo na nové konanie.

      Ak by ste poznali aspoň fakty z odvolaní sa účastníkov konania, tiež by ste prišli k názoru, že niektoré citované ustanovenia zákonov v rozhodnutí poukazujú práve na nejednoznačnosť či nedostatočnosť zákonov, ktoré by mali chrániť občanov a ŽP a nie ekonomické záujmy investora.
      Žiaľ, mnohé ustanovenia neustále novelizovaných zákonov skôr dávajú možnosť právne zdatnému investorovi obísť ich dodržanie…
      A možno i naše protesty poukázali na množstvo problémov, ktoré treba riešiť na vysokoodbornej úrovni neovplyvnenej tými, ktorí sú pri „válove“ …

      P.S.
      Moje vyššieuvedené vyjadrenie síce bolo adresované priamo prvému diskutérovi, ale vidím, že okrem prvej vety patrí i niektorým ďalším :)).

  2. realista
    8. októbra 2019

    p. hovorca nejako zabudol spomenúť vo vyhlásení ako MPaRV SR podporuje výstavbu malých a stredných fariem na chov ošípaných a ich umiestnenie v lokalitách kde vegetariánom neprekážajú…..čo takto nejaký priemyselný park ?

    Odpovedať
  3. Juraj Mačaj
    8. októbra 2019

    V zemiakoch a zelenine je to presne tak isto ako v bravčovom. Keďže producentov ubúda a nový ich nenahrádzajú, ideme dole s produkciou a tí čo ostávajú rastú. Mne sa o takom megalomanstve určite nesnívalo, ale teraz keď vidím ako to ide viem si predstaviť ešte väčšie. Čakať kým sa mladý rozhýbu, to by sme aj zošediveli. Ja to vidím už pár rokov a viem o čom hovorím: Buď tu budú veľké, kapitálovo koncentrované produkčné centrá schopné aj vertikálnej integrácie, alebo tu bude dovoz. Malé a stredné v našich podmienkach nevznikne, na to nemáme dosť peňazí, aby sme to dokázali dotovať. Počkajte keď príde na lámanie chleba a v špeciálnej rastlinnej výrobe, producenti mlieka a bravčového masa zverejnia svoje predstavy finančných alokácií v novom strategickom pláne. To len bude vlna argumentov z oblastí ako ANC, biotopov TTP, a ekologických TTP s dobytkom akože na mäso. Naša krajina nemá dosť peňazí na to aby podporovala každého. Tu prerazia iba veľké celky, ktoré dokážu byť efektívne aj s menej dotáciami a vedia vyrábať také veľké množstvá, že sú pre obchod zaujímaví. Okrem toho ako som spomenul v úvode ani nič iného nám neostane. Na prácu, zdôrazňujem prácu, v poľnohospodárstve radi nestoja.

    Odpovedať
    1. Palárikovčanka
      8. októbra 2019

      Dobrý deň, pán Mačaj ešte raz.
      Máte pravdu v tom, že šancu prežiť majú iba veľkí producenti… ale za 30 rokov sme si sami našich veľkých zničili, starí malí nevládzu, mladí zutekali a čo teraz- dovolíme „bašovať“ hocikomu iba preto, že má podporu na správnych miestach?
      Prežili by aj malí a strední poľnohospodárski podnikatelia, ale vo fungujúcom združení a so správnou podporou štátu.
      Znova zdôrazňujem, treba podporovať našich poľnohospodárov aspoň na porovnateľnej úrovni ako je to v ostatných krajinách EÚ a nedovoliť, aby o poľnohospodárstve rozhodovali kaviarenskí povaľači, ktorí tvrdia, že poľnohospodári iba cicajú štát a berú zadarmo dotácie…

  4. Kopek
    8. októbra 2019

    Pre pána Jána,prečo by mali prežiť len veľkí? Už aj na toto posiela EÚ vzorce a manuál?Ľudia máte dojem,že Dáni nás sem prišli zachrániť,dať nám najesť? Dán si sem prišiel naplniť vrecká,mnohokrát s požehnaním našej republiky-toť vsjo!A čo sa týka nás domácich-určite prežijú šikovní,ktorých to čo robia teší a používajú zdravý sedliacky rozum. Som radový SHR-kár,nestažujem sa-fičím,makám,mám zákazníkov-celkovo spokojnosť. No a téma šniclov -nenapadlo by ma ísť po mäso na parkovisko s >5000 ks krochkáčov kde ide hlavne o kšeft-z minima vytĺcť maximum. Pre chuť je dôležitá kvalita. Častokrát je menej viac…

    Odpovedať
    1. jozef R.
      9. októbra 2019

      Dlhodobo sa u nás presadzuje fixná idea, že úspešne fungovať môžu iba tí veľkí. Samozrejme, že ide o blud, ktorý má svoje nekalé pozadie. Výsledok je taký, aký je. Obchodná bilancia v agrokomoditách a potravinách, teda takrečená „potravinová bezpečnosť“ na 1/3 oficiálne, prirátajúc poľské dodávky bez CMR a individuálny dovoz občanov zo všetkých susedných štátov možno o ďaľších 5-7 % nižšia. Tento škodlivý fetiš, že iba veľkí budú úspešní sa pravidelne servíruje verejnosti, akurát sa jej nejako nedarí vysvetliť, prečo ideme stále z kopca, keď to tak vlastne roky rokúce je. A ešte k Vášmu príspevku pani Palárikovčanka. Sami sme si veľkých nezničili. Tak to ďalej jednoducho nešlo. To je zase jeden z bludov, že Čarnogurský… Na družstve už nemôže pracovať 350 ľudí, lebo kilo Jurových zemiakov by muselo stáť 11 euro. A keď poľský farmár, ktorý gazduje na 35 ha zo ženou a s dvomi deťmi vie predať po 0,30€ kilo, Juro by musel do lakovne v Jaguári. Ale to je iná téma aký je rozdiel v socialistickom plánovanom a v rámci RVHP uzavretom hospodárstve a v trhovom konkurenčnom prostredí. Celý problém je v tom, že kto by aj chcel začať podnikať v poľnohospodárstve, hneď na úvod narazí na neriešiteľný problém. Nedostane sa k základnému výrobnému prostriedku – k pôde. Viete si predstaviť, že chcete začať podnikať v taxislužbe a za ten svet nemôžete zohnať auto ? Alebo začať živnostníčiť ako murár a nie a nie zohnať kelňu a stavebný materiál ? Dodávatelia sa budú predbiehať, len aby ste kúpil ich auto, alebo ich stavebný materiál. Lenže v poľnohospodárstve je to akési iné. Isteže, pôda sa nedá vyrobiť, ale koľko sa jej nazdarboh iba mulčuje, na koľkých ha sa pestuje iba nizkonákladová produkcia takmer bez pridanej hodnoty ? Ešte vlani platil na Slovensku zákon, že bežný občan vo vlastnom štáte si pôdu nemohol ani len kúpiť a začať podnikať ! Tento pre zmenu nahradila novela zákona 504/2003 o prenájme poľnohospodárskych pozemkov – takže k pôde sa je znovu veľmi zložité dostať. Doterajší nájomca má prednosť po vypršaní zmluvy na novú zmluvu – s jednou zmenou. Výšku nájomného, tzv. „obvyklé nájomné“ si určuje on sám nahlásením na okresný úrad na celú dĺžku trvania zmluvy v rovnakej výške. Aby sme si rozumeli. V roku 2019 za nájomné za 1 ha natankujete 22 litrov, v roku 2029 12-13 l ? Ten zákon je inak veľmi zaujímavá vec. Tu zmluva, tam zmluva… Keby naši zákonodarcovaia vedeli, čo je to zmluva, čo je to zmluvná voľnosť zmluvných strán, čo sú to nápadne nevýhodné podmienky a pod., za takýto zákon by zahlasovať nemohli. To že za to hlasuje nejaká markizácka rosnička, alebo nejakí vyslúžilí futbalisti, no OK. Lenže za hlasovali aj vyštudovaní právnici a tu sa už človek zamýšľa nad kadečím. O to hlbšie klobúk dolu pred tými, ktorí to hneď spadruky dali na Ústavný súd – predsa sú tam nejakí, čo vedia čítať a premýšľať. Prepáčte, ale mne tie problémy stále vychádzajú na veľkopoberateľov dotácií, ktorí nechcú prísť ani len o hektár – mimochodom zväčša ani nie v ich vlastníctve a čerta starého im záleží, koľko a čoho sa dopestuje, kde sa to spracuje a ako to skončí.

  5. Juraj Mačaj
    9. októbra 2019

    Máte pravdu pani Palárikovčanka, treba jesť zemiaky, zeleninu a strukoviny. Mäso iba raz za týždeň ako naši dedovia. Budeme zdravší, a ani hnoj nebude po dedinách smrdieť a zamorovať naše životné prostredie. A ak sa nájde nejaký mladý čo sa chce naučiť pestovať zemiaky a zeleninu a potrebuje pomoc prosím pošlite ho za mnou :-).

    Odpovedať
  6. jm
    9. októbra 2019

    Dosť zaujímavý názor. V minulosti sa chovalo skoro tri krát viac ako dnes a zo smradom nebol problém. Problém je vo veľkovýrobe sústredenej v jednom hospodárskom dvore. Naša krajina nezodpovedá takýmto zámerom nakoľko sa obce vzdialené len pár kilometrov od seba a to je problém. V minulosti ste nemali skoro jednu obec bez živočíšnej výroby ale s nízkym počtom . Pamätám si aj na špeciálnu rastlinnú výrobu v našom regióne. No jej znovuzrodenie je nepredstaviteľné z dôvodu chýbajúcich závlah.Podmienky hospodárenia na Slovensku sú rozdielne aj napriek tomu že naša krajina patrí k tým menším v rámci EU. Ale je zaujímavé že patríme ku krajinám z najväčšími podnikmi. No bilancia salda v obchode s potravinami je z roka na rok horšia. Tak kde je potom problém?

    Odpovedať
  7. Juraj Mačaj
    10. októbra 2019

    Problém je podľa mňa v tom že sa nám nechce podnikať. Poľnohospodárstvo nie je také isté ako pred 30 rokmi. Všetko sa zmenilo. Prečo sa pozeráme dozadu? Ak sa otočíme a pozrieme vpred uvidíme veľa príležitostí, ktoré sa nám ponúkajú a stačí sa ich chopiť. Všetko máme ale asi nám nakoniec chýba aj troška chuť do roboty a určite nám chýba ambicióznosť predbehnúť tých najlepších na trhu. Ak chceme iba uživiť rodiny a spokojne pracovať tak neriešme nič. Ideme dobre. Máme jedny z najmenších emisií CO2, minimálne zaťaženie nitrátmi, celkovo je naše poľnohospodárstvo možno najekologickejšie v EU a ani štátny rozpočet nestojíme až tak veľa peňazí, to čo nám ide z EU prilepšia iba toľko koľko minimálne musia. Takže čo sa budeme sťažovať. Veď akékoľvek zvýšenie výroby bude automaticky znamenať viac emisií. Ak by sme chceli použiť moderné technológie na ich eliminovanie a súčasne aj zvyšovať výrobu, museli by sme veľa investovať a zadĺžiť sa a to je zas mimo komfortnej zóny. Radšej menej ako mať problémy, veď aj ten vrabec v hrsti nám stačí. Problém je v nás samých, nikde inde. V Belgicku je poľnohospodárstvo úverované 40 mld. EUR pri porovnateľnej rozlohe ako SR. U nás je to 1 mld. EUR. Kto z Vás si je ochotný zobrať na chrbát úver vo výške vášho obratu a investovať?

    Odpovedať
  8. Starý Gazda
    13. októbra 2019

    mili palarikovčania a pan Mačaj pravda je v prostriedku keby dani použiliv projektoch komplet najmodernejšiu technologiju tak budiš no využivat stare nefunkčne objekty je naozaj hazart ani v Dansku by im to neprešlo jozef R musiš si uvedomit že mali bud bude špičkovy a narastie na velkeho velmi rychlo alebo bude stred a musi sa zmierit s tim že bude žit na nižšej urovni to je aj na zapade no velky podnik ktory vyraba stratu zakonite zanikne K tym zmluvam suhlasim že su jednostranne nevyhodne a tada protiustavne trba ich revidovat ked sa prihlasia zaujemci mnohi velki si držia zmluvy vyhražkami a zastrašovanim

    Odpovedať

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.