Zadajte hľadaný výraz

Z domova Živočíšna výroba

Farma ako životný štýl

Farma ako životný štýl
insert_photoJakub Stolář (hlavná foto) Lada Debnárová (foto v texte)

Nie je to príbeh ako z rozprávky, ale má dobrý koniec. Disciplína, skromnosť a zodpovedný prístup ku všetkému, čo si „skrotila“ Svetlana Iršová na Tlstej hore v svahoch Malých Karpát, ju priviedli k životnému štýlu, o ktorom sa dá romanticky snívať.

Život na samote, domec medzi kvetmi, pasienkami a hustými lesmi, žiadne elektrické vedenie, vlastné zdroje vody aj obživy. Všetko má svoje pozitíva aj negatíva, ale táto farmárka by už nemenila. Sloboda je heslo, ktoré preferuje, a to aj pre svoje zvieratá.

Aj keď nikdy neplánovala chovať hospodárske zvieratá a chýbalo jej aj vzdelanie v tomto smere, uchvátil ju práve dobytok a kone. Keď v roku 1995 prišla z Ukrajiny, osud ju privial práve sem, na Záhorie. Hovädzina sa pásla tu na karpatských lúkach po stáročia. Ona začínala s piatimi kusmi dojníc Slovenského strakatého plemena, skúšala aj ručné dojenie a výrobu domáceho syra a tvarohu. No neoplatilo sa, miestnym bola skôr na smiech.

Mladá farmárka sa nevzdávala. Zároveň si uvedomila, že svoje zvieratá chce vidieť žiť tak, aby mali voľnosť, výbeh a radosť z pohybu. Chcela im poskytnúť priestor, a tak dnes hospodári na 106 hektároch, z toho 10 ha vlastní a zvyšné si prenajíma od Slovenského pozemkového fondu a od súkromných vlastníkov. Väčšinu tvoria lesy, pasienky a lúky vo flyšovej oblasti pohraničia, a tak ani v suchom roku netrpia zvieratá nedostatkom vody, ktorá vyviera priamo v kopcoch.

Na asi 50 hektároch lúk produkuje dostatok sena na zimu, hoci kosí iba raz ročne. Otavu ponecháva ako hnojivo pre budúcoročnú úrodu. Samozrejmosťou sú ležoviská v tieni stromov, aby mali zvieratá absolútnu pohodu.

Vstup Slovenska do Európskej únie vnímala ako veľkú pomoc, pretože získala podporu na pôdu aj na dojčiace kravy a konečne mohla viac investovať do rozvoja svojej ekologickej „free range“ farmy. No väčšinu investícií realizovala Svetlana Iršová z vlastných zdrojov a farmu budovala svojpomocne, len s priateľom. A neustále ju zveľaďuje a rozvíja. Napríklad kŕmidlo na seno, ktoré kedysi nakladali ručne, dnes obsluhujú strojom. Táto vysoká drevená stavba slúži aj ako prístrešok pre zvieratá v zime. Pri prameňoch, priamo na pasienkoch, vybudovali pre kravy napájadlá s automatickým dopĺňaním. Naposledy pribudli na farme elektrické oplôtky a slnečné kolektory na výrobu elektrickej energie. Problematické lesné cesty, ktoré vedú k farme ťažkým terénom, tiež nedávno riešili v spolupráci s lesníkmi.

Dnes chová 62 kráv bez trhovej produkcie mlieka plemena Limousine, ktoré ročne vychovajú asi 30 teliat. Na množenie využívajú služby plemenného býka zo stanice vo Vradišti. Teľatá majú ideálne podmienky už od svojho narodenia v prírode, k dispozícii plné vemeno materinského mlieka, dobrú pašu. Aj vďaka tomu sú zdravé a nie sú náchylné na choroby. Mäso z takto voľne chovaných mladých teliat je to najlepšie, čo môže farma Tlstá hora, s.r.o. ponúknuť. Žiaľ, bitúnky zamerané na biomäso sú príliš ďaleko, a tak Svetlana Iršová predáva živé zvieratá obchodníkom v okolí. Tie vzápätí strácajú svoju pridanú hodnotu, pretože ich zamiešajú do stáda konvenčne chovaných zvierat. Ich cena je potom rovnaká, ako cena bežnej hovädziny na trhu. Ak aj kúpia zvieratá na výkrm, dokrmujú ich v maštaliach kukuricou, čo tiež nepridáva na kvalite mäsa.

Podľa farmárky záujem o biomäso na strane slovenských spotrebiteľov nie je taký výrazný. Odrádza ich vyššia cena, nedôvera v jeho pôvod, ale často aj neznalosť prípravy hovädziny.

„Predávam jalovičku s cenou 2,50 euro za kilo živej váhy, býčka za 3 eurá. Pritom musím dodržiavať všetky veterinárne opatrenia, certifikácie a ani biokrmivo nie je lacné,“ hovorí Svetlana Iršová.

Podmienky pre biochovy sú u nás skôr demotivujúce, napriek tomu na Slovensku pomaly pribúdajú. Pomohla by hustejšia sieť biobitúnkov. Reťazec by mali uzatvárať dobrí mäsiari, spracovatelia a reštaurácie, no i tu sa stretáva s nezáujmom. Chýba lepšia propagácia a osveta u spotrebiteľov o kvalite aj možnostiach využitia mäsa z domácich zdrojov.

A hoci ekonomika je dôležitá, pre Svetlanu Iršovú je najpodstatnejšie niečo iné. To, že jej zvieratá, aj keď majú ísť na porážku, žili dôstojný život, slobodne a v dostatku, a tak úžitok z ich mäsa prinesie dobrú energiu aj človeku. Aj preto sa usiluje robiť svoju prácu najlepšie ako vie. A užíva si pravý život farmárky. Nie, nie je to o zablatených gumákoch, zápachu z hnojiska, či otravnom hmyze. Je to o hrdosti na poctivú prácu, na krásne zdravé zvieratá a štýl života tak blízky prírode. V jej útulnom obydlí nájdete aj pec na chlieb, otvorený krb, výšivky, či z dreva vyrezávané obrazy, ktoré farmárka tvorí v zime.

Príjemné posedenie s výhľadom na tichú prírodu poskytuje aj agroturistická chata, ktorú nedávno dokončili na farme. Aj tu je cítiť vkus farmárky pre štýlové zariadenie, ktoré vytvorí pocit domova. Najčastejšie chatu využívajú poľovníci, ktorí v tunajších lesoch lovia danieliu zver.

Na farme Tlstá hora, s.r.o. nie je núdza ani o dobrodružstvo. Veď dobytok musia na akýkoľvek veterinárny zákrok, alebo k predaju zahnať z pasienkov do ohrady. Vtedy Svetlane Iršovej pomáhajú priatelia na koňoch, ktorí v skupine, ako americkí „kovboji“, zháňajú neskrotné stádo z pasienkov. Život na farme uprostred hory prináša aj také zážitky, keď na jednej lúke vidíte naraz pásť kravy, kone aj vysokú zver.

Prasnice, ktoré len nedávno začali na farme chovať, sa tiež voľne pohybujú, a tak sa stalo, že si z lesa priviedli malé pásikavé prasiatka, ktorých otcom je diviak. V malej vodnej nádrži za chalupou chová ryby pre vlastnú spotrebu. Obdivovať možno aj kvety a liečivé bylinky, ktoré sú tiež vášňou farmárky.

„Milujem svoj život. Chovám kravy kvôli existencii, ale neberiem to ako zamestnanie. Usmievam sa, aj keď som večer unavená. A hoci mi roky pribúdajú, vo svojej mysli zostávam slobodná,“ hovorí svoje krédo mladá žena, ktorá sníva o tom, že raz aj jej práca prispeje k tomu, aby spotrebitelia na Slovensku boli zdraví a šťastní.

Autor článku: Lada Debnárová - spracované pre poľnoinfo.sk
Zdroj obrázku: Jakub Stolář (hlavná foto) Lada Debnárová (foto v texte)

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1523 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
2 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
agrisato
Neregistrovaný
agrisato
1. septembra 2017 21:57

Vcítiť sa do tej pohody je úžasné . Úprimne Vám treba tíško závidieť. Držím palce:)

Anonym
Neregistrovaný
Anonym
3. septembra 2017 10:37

Nuž práca hrou a napokon taká krehká žena ..nuž ťažko človek uverí ako tůto robotu v minulosti vždy zemitých skromných tvrdých ĺud takto zvláda!!