Kritika neefektívneho využívania európskych zdrojov v slovenskom poľnohospodárstve zaznela z úst diskutérov na podujatí k budúcnosti európskych politík pre rozvoj vidieka. Pohľady na riešenie nepriaznivého stavu v chlebovom odvetví sa v rámci reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky líšia.

„Nemôžeme 6-tisíc hektárový podnik s diverzifikovanou výrobou a dvesto zamestnancami postaviť na jednu úroveň s podnikom, ktorý na rovnakej výmere pestuje len monokultúry a zamestnáva minimum ľudí,“ povedal vo štvrtok (7. decembra 2017) Marián Kohút, člen predstavenstva Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Myslí tým najmä  stropovanie platieb, ktoré sa stalo strašiakom mnohých našich poľnohospodárov. Téma sa po siedmych rokoch opäť stala dominantou pri diskusii o ďalšom smerovaní chlebového odvetvia v súvislosti s reformou SPP.

„Stropovanie sa dotýka len malého počtu vplyvných ľudí na Slovensku. Aktuálne je u nás pätnásť najmenej rozvinutých okresov. Nachádzajú sa v okrajových častiach Slovenska na hraniciach s Ukrajinou, Poľskom, alebo Maďarskom. Historicky týchto ľudí živilo poľnohospodárstvo. Dnes máme pôdu, ľudí, ktorí sú ochotní pracovať za nízke mzdy a nevyužívame z toho nič. Nie sme schopní zabezpečiť ani len základné potraviny,“ uviedol Anton Marcinčin, splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov.

Svoje tvrdenia podporil európskymi štatistikami, podľa ktorých Slovensko významne zaostáva v počte zamestnancov v poľnohospodárstve. Je jedna z najnižších v Európskej únii a tým sa radíme k štátom ako Francúzsko, Fínsko, alebo Veľká Británia. Pokiaľ tieto krajiny ale dosahujú vysokú mieru produkcie na hektár, alebo pridanej hodnoty, na Slovensku sme v tejto oblasti na chvoste európskych štatistík a radíme sa k štátom ako Rumunsko a Bulharsko.

„Už každé malé dieťa na Slovensku vie, že problémom je Brusel. Ak nemáme výrobky, chýbajú nám bitúnky, alebo sú prísne nariadenia, môže za to Brusel. Ak sa do problematiky ponoríte hlbšie, vidíte, že je to inak. Ten problém je tu, v Bratislave. Je to veľmi často o tom, ako nastavíme kritéria doma,“ hovorí Anton Marcinčin.

Podľa názoru splnomocnenca vlády je problémom aj to, že v poľnohospodárstve je veľmi veľa peňazí a to láka rôzne lobistické skupiny.

Zmena, ktorá by mala priniesť viac zodpovednosti členským štátom je súčasťou predbežného návrhu reformy SPP, ktorý bol zverejnený v závere novembra.

„Členské krajiny si vypracujú strategický plán, ktorý musí byť v súlade s cieľmi SPP. Tento dokument má zahŕňať podpory farmárov, konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, vidieckych oblastí, mladých farmárov, alebo aj výskum a inovácie. Ide o presun zodpovednosti na národnú úroveň,“ informuje Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Ján Baršváry z Úradu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Bratislave sa obáva, že tento systém spustí bitku národných rozpočtov. Štáty, ktoré budú mať iné priority ako poľnohospodárstvo, môžu začať strácať.

„Aj súčasná spoločná poľnohospodárska politika poskytuje značnú flexibilitu. Mnohé nástroje sa predsa nastavujú na národnej úrovni. Dnes vidíme výsledky. Slovensko žiaľ nezaostáva len za vyspelými štátmi, ale aj za okolitými krajinami. Dostávame z rozpočtu SPP tesne nad priemer Európskej únie. Efektivita využitia prostriedkov je ale nižšia. Celkovo z rozpočtu na SPP smeruje na Slovensko 1,1 percenta prostriedkov, ale naša produkcia dosahuje len 0,6 percenta európskej výroby,“ uviedol Dušan Chrenek, šéf Komisie na Slovensku.