Zaznamenaný vírus slintačky a krívačky na Slovensku spôsobil obmedzenie vývozu zvierat do zahraničia a ich pretlak na domácom trhu. Nárast ponuky slovenských ošípaných, ktoré v minulosti končili najmä na bitúnkoch v Maďarsku, priniesol pokles farmárskych cien. Len za posledné dva týždne došlo k zníženiu ceny o 10 až 20 centov za kilogram živej váhy. Na porážku zvierat je naviazaný záujem domáceho spracovateľského priemyslu, ktorý by mal slovenské mäso zhodnotiť. Situácia je ale komplikovanejšia, keďže k nám stále prúdia bravčové polovice zo zahraničia. Napríklad aj z Českej republiky, ktorej poľnohospodári v priebehu stredy vyzývali českú vládu na maximálnu ochranu hraníc so všetkými susednými krajinami a kontrolu dovozov hospodárskych zvierat či tepelne neopracovaných produktov.

Nepripravený trh

„V roku 2024 bolo vyvezených do zahraničia o 123 984 kusov ošípaných viac, ako v roku 2023. Export vlani tak dosiahol 522 179 kusov ošípaných,“ informuje Eva Forrai, výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa.

Každý mesiac tak zo Slovenska odchádzalo v priemere 43 500 živých ošípaných, ktoré smerovali na zahraničné bitúnky. Ak by sme to prepočítali na deň, tak ide o 1 400 ošípaných. S týmito domáci trh po obmedzeniach, ktoré súviseli s vypuknutím slintačky a krívačky, pred dvoma týždňami, nepočítal.

„Výskyt ochorenia významne zasiahol do zaužívaného spôsobu fungovania slovenských chovateľov ošípaných, ktorí sa orientujú na export živých ošípaných do zahraničia. Výskyt SLAK v praxi spôsobil, že vývoz ošípaných ako vnímavých zvierat bol zo Slovenska prijatými opatreniami obmedzovaný, čo je dôvodom prebytku ich produkcie,“ uviedla Eva Forrai.

Na aktuálnu situáciu dnes upozornila Slovenská asociácia chovateľov ošípaných, keď v tlačovej správe uviedla, že dovoz bravčového mäsa na Slovensko je bez obmedzení, no vývoz zo západného Slovenska (Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj) je zakázaný.

Gro slovenských ošípaných sa pritom chová práve na západnom Slovensku. Podľa ostatných, ale starších informácií Štatistického úradu SR to je viac ako tri štvrtiny celkového stavu ošípaných.

„Ak nás nezlikviduje nákaza, môže to urobiť trh, ktorý je momentálne v nerovnováhe. Podporujeme spracovateľov, ktorí využívajú mäso zo slovenských fariem, no zároveň upozorňujeme, že niektorí sa snažia súčasnú situáciu zneužiť vo svoj prospech,“ upozorňuje v písomnom stanovisku Martin Nevolný, riaditeľ SACHO.

S interpretáciou chovateľov nesúhlasia spracovatelia a poukazujú na dlhodobé obchodné väzby chovateľov.

„Kým niekto takéto obvinenie vysloví, mal by sa najprv zamyslieť, ako on sám na trhu funguje, keď predáva svoju produkciu drahšie ako zbytok Európy a to napriek rôznym dotáciám a nepretaví túto podporu do ceny pre domácich spracovateľov. A zároveň miesto podpory domácej vertikály radšej vyexportuje ošípané v živom do zahraničia a to aj v prípadoch, keď domáce bitúnky by záujem o nákup vyššieho počtu ošípaných mali,“ informuje Eva Forrai.

Nárast domácej porážky

V prvej trojke slovenských porážok sa nachádza myjavský bitúnok Svaman. Jeho konateľ Milan Majtán pre poľnoinfo.sk hovorí, že v posledných dvoch týždňoch došlo v ich firme z dôvodu situácie so slintačkou a krívačkou k zmenám.

„Pri štandardnom režime nakupujeme asi 60 percent ošípaných z domáceho trhu a 40 percent z dovozu z Českej republiky. Keďže sa nachádzame neďaleko českých hraníc, máme okolo bitúnku pomyselnú kružnicu, kde nakupujeme,“ informuje Milan Majtán.

Bitúnky boli po prepuknutí slintačky a krívačky niekoľko dní paralyzované opatreniami, ktoré obmedzovali prevoz hospodárskych zvierat – aj na bitúnok. To im podľa Majtána spôsobilo problémy, keďže odberatelia ak chceli mať na pultoch čerstvé mäso, museli začať siahať po zahraničnej produkcii.

„Momentálna situácia na trhu je taká, že nakupujeme všetky ošípané len na slovenskom trhu. Nárast celkovej porážky je u nás o 30 percent. Vďaka tomu, že je cena na Slovensku nižšia, darí sa nám umiestňovať na trh slovenské mäso na úkor dovozu,“ hovorí Milan Majtán.

Slovenskí spracovatelia

Výrobca mäsových výrobkov spoločnosť Mecom Group portál poľnoinfo.sk informuje, že pri výrobe používajú aj mäso od slovenských dodávateľov.

„Naše závody v Lučenci a Humennom fungujú na plnú kapacitu. Mesačne rozrábame 2 000 ton bravčového mäsa, čo zabezpečuje stabilné dodávky našich výrobkov. Surovinu nakupujeme od overených slovenských aj zahraničných dodávateľov v rámci EÚ, čo nám umožňuje flexibilne reagovať na trhové výzvy. Pre výrobu mäsových výrobkov v Mecom Group používame mäso aj od slovenských dodávateľov. Jedným z našich kľúčových dodávateľov je bitúnok Sorbel vo Svidníku,“ informuje Patrik Pencák zo spoločnosti Mecom Group, s. r. o.

Druhý významný spracovateľ mäsa, akciová spoločnosť Tauris dováža bravčové mäso do svojich výrobkov z Českej republiky.

„Bravčové polovice odoberáme aktuálne z Českej republiky,“ vyjadril sa Gabriel Sarossy, riaditeľ nákupu akciovej spoločnosti Tauris.

Práve českí poľnohospodári v posledných dňoch volajú po prísnych opatreniach, ktoré zamedzia dovozu agrárnych komodít na ich trh.

„Poľnohospodári ďalej požadujú maximálnu ochranu hraníc so všetkými susednými krajinami a dôslednú kontrolu všetkých dovozov hospodárskych zvierat, tepelne neopracovaných produktov či ďalších živočíšnych produktov,“ cituje ČTK tlačovú správu Agrárnej komory ČR.

Česká republika, ale napríklad aj Belgicko dovážajú na Slovensko denne bravčové polovice, no domáce zvieratá podľa stanoviska SACHO prerastajú v chovoch z dôvodu obmedzení pri vývoze. Slovenské bitúnky sú schopné zvieratá poraziť, no dôležitá je funkčnosť celej vertikály spracovania bravčového mäsa.

Prepad cien

Z dôvodu výrazne vyššej ponuky domácich ošípaných poklesla nákupná cena zvierat. Podľa informácií, ktoré nám uviedli viacerí chovatelia, cena za kilogram živej váhy ošípaných sa za posledné dva týždne znížila o 10 až 15 centov. Jeden z chovateľov dokonca spomína až 20 centov za kilogramov živej váhy.

„S umiestňovaním ošípaných na bitúnky je podľa našich informácií aktuálne veľký problém. V našom prípade to nie je až taká katastrofa, lebo desaťročia dodávame zvieratá regionálnemu bitúnku. Oni počítajú s našou produkciou a my plníme kontrakt na úrovni 130 až 150 ošípaných týždenne,“ hovorí Peter Lelkes, predseda Poľnohospodárskeho družstva Sokolce.

Medzi menších regionálnych chovateľov patrí aj Poľnohospodárske družstvo Devio v Nových Sadoch. Týždenne dodá na slovenské bitúnky 130-140 ošípaných. To znamená desatinu počtu, ktorý by mal na Slovensku aktuálne zostávať denne, z dôvodu obmedzení v exporte. Aj družstvu pri Nitre súčasná situácia rozhodila plány.

„Som znechutený zo situácie ktorá vznikla, pretože to hrozí kolapsom trhu. Niektoré bitúnky maximálnou mierou zneužívajú vzniknutú situáciu, aj keď musím povedať, že aj tú sú výnimky,“ hovorí Igor Jakubička, predseda PD Devio.

Domáca cena podľa chovateľov prestala kopírovať pre nich kľúčovú nemeckú burzu a odchýlila sa od jej hodnôt v neprospech slovenských producentov ošípaných. Mnohí poľnohospodári so širokou štruktúrou výroby na základe aktuálneho vývoja opäť uvažujú o tom, že pri podpísaní ďalšieho ročného záväzku na welfare zvierat, budú obozretní a zvažovať, či má pokračovanie v chove ošípaných pre nich ekonomický zmysel.