České ministerstvo poľnohospodárstva obmedzí od roku 2023 osevnú plochu jednej plodiny v silne erózne ohrozených oblastiach zo súčasných tridsiatich na desať hektárov. V tlačovej správe to dnes uviedol český minister Zdeněk Nekula (KDU-ČSL).

Podľa agrárnej komory to povedie k ďalšiemu zdražovaniu potravín, pretože poľnohospodári za opatrenie nedostanú žiadne kompenzácie. Znamená to pre nich vyššie náklady. Na dotknutých plochách nebude možné niektoré plodiny vôbec pestovať, povedal dnes ČTK prezident Agrárnej komory ČR Jan Doležal. Silne erózne ohrozené plochy tvoria podľa neho tri percentá ornej pôdy v krajine.

Podľa ministra pôjde v českom poľnohospodárstve v nasledujúcich rokoch o udržateľnosť a šetrnosť v krajine.

„Chceme poľnohospodárov motivovať k zmenšovaniu pôdnych blokov, preto od roku 2023 obmedzíme osevnú plochu jednej plodiny v silne erózne ohrozených oblastiach zo súčasných tridsať na desať hektárov. Plánujeme, že na ostatných pozemkoch k takémuto obmedzeniu budú môcť poľnohospodári pristúpiť dobrovoľne a získať tak zvláštny príplatok v ekoplatbe,“ uviedol český minister.

Agrárna komora zámer kritizuje. Prekáža jej, že sa ako súčasť reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky kladú od budúceho roka na poľnohospodárov ďalšie požiadavky, ktoré pre nich znamenajú vyššie náklady a nižšie výnosy. Doležal povedal, že to má potom negatívny efekt aj v cene pre spotrebiteľov.

Politické gesto voči laickej verejnosti?

„Keď je niečoho menej, stojí to viac peňazí. Na týchto pôdach nebude možné niektoré plodiny vôbec pestovať, napríklad kukuricu. A obmedzenie na desaťhektárové pôdne bloky bude znamenať viac priecestí, väčšiu spotrebu pohonných látok, prípravkov na ochranu rastlín, čo má takmer kontraproduktívny negatívny vplyv. Väčším množstvom priecestí sa dokonca viac utuží pôda, to znamená, že protierozný efekt, ktorý to má pôvodne mať, vôbec nenastane. Máme na to posudky z Českej poľnohospodárskej univerzity. Vnímame to skôr ako politické gesto voči laickej verejnosti, ktorá tak hlboko do toho problému nevidí,“ povedal ČTK Doležal.

Erózia silne ohrozenej plochy tvorí tri percentá ornej pôdy, doplnil. Od roku 2024 by sa plochy, kde bude jedna plodina najviac na desiatich hektároch, mali rozšíriť na 17 percent ornej pôdy v ČR, uviedol Doležal.

„Dostaneme sa do situácie, keď to poľnohospodárom nie je fakticky vôbec kompenzované, pretože sa rozprávame o rovnakých peniazoch, ako poľnohospodári dostávali v roku 2014, čo pri existujúcej inflácii považujeme za neakceptovateľné. Nezostáva nám potom nič iné len to premietnuť do cien potravín, alebo tú produkciu potravín obmedziť, skončiť, pretože máme konkurenciu v zahraničí, kde takéto opatrenia vôbec neplatia,“ povedal Doležal.

Agrárna komora ČR aj Poľnohospodársky zväz ČR už od januára protestujú proti zmenám v nastavení dotácií na obdobie medzi rokmi 2023 až 2027. Kritizujú vládne rozhodnutie zmeniť nastavenie takzvanej redistributívnej platby, ktorú poľnohospodári dostávajú na prvých 150 hektárov pôdy. Na ďalšie dotačné obdobie to bude 23 percent z celkovej sumy na priame platby, pôvodne bolo plánovaných desať percent. Viac peňazí tak dostanú malí farmári, ktorých tak vládny návrh zvýhodňuje, uviedla komora.