Na Slovensku je zamestnaných 2,617 milióna ľudí. Vyplýva to z údajov, ktoré ku koncu tretieho kvartálu 2024 zverejnil Štatistický úrad SR. Ten sleduje celkovo 18 odvetví ekonomiky – v polovici z nich v sledovanom období počet zamestnancov rástol. Agrosektor však medzi ne nepatril – v odvetví poľnohospodárstva, lesníctva a rybolovu pracovalo ku koncu septembra 55 300 ľudí, čo je o asi 8 tisíc menej, ako začiatkom roka.

Nedostatok pracovníkov pociťuje aj sektor potravinárstva. Tam ale počet zamestnancov narástol.

„V treťom štvrťroku 2024 pracovalo v potravinárskom priemysle 32 779 zamestnancov. Oproti tretiemu štvrťroku 2023 sa stav zamestnancov zvýšil o 898, čo predstavuje zvýšenie o 2,8 percenta,“ konštatuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora v článku na svojej webovej stránke.

Záujem je podpriemerný

Napriek tomu tak potravinárstvo, ako aj poľnohospodárstvo, patria medzi odvetvia, ktoré nedostatok zamestnancov a problémy pri ich zháňaní trápia dlhodobo.

„Záujem o prácu v poľnohospodárstve a potravinárstve je mierne podpriemerný. Na jednu ponuku z tohto sektoru na profesia.sk reaguje v priemere 16 ľudí. Priemerný počet reakcií na akúkoľvek ponuku bol 21,“ uviedla Ľubica Melcerová, hovorkyňa pracovného portálu.

Ten len počas posledného štvrťroka 2024 zverejnil 750 pracovných ponúk v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva.

„K 15. decembru bolo na profesia.sk zverejnených 231 ponúk z týchto oblastí. Najväčší dopyt bol po mäsiaroch, ktorých hľadajú 91, chýba tiež 62 pekárov, 31 cukrárov, 20 zootechnikov a 19 potravinárskych technológov,“ uviedla pre príklad Melcerová.

Čísla sú vyššie

Realita je však v praxi ďaleko horšia. Počet chýbajúcich pracovníkov sa z celoslovenského pohľadu na niektoré pozície ráta v stovkách, či dokonca vyššie. Napríklad pekárenský sektor by potreboval až okolo 1500 ľudí naviac.

„V roku 2024 sa našťastie nezopakovala situácia z predvianočného obdobia 2023, kedy pre dopady masívnych odchodov pracovníkov do predčasného dôchodku a pre silnú epidémiu respiračných ochorení museli mnohé pekárne odmietať objednávky a rušiť pracovné zmeny, lebo nedokázali zabezpečiť personál,“ uviedol Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Náklady na prácu tvoria podľa neho v pekárskom sektore až 50 percent všetkých nákladov na výrobu. Napriek tomu je o tieto pozície stále slabý záujem.

„Štát síce výrazne zvyšuje minimálnu mzdu, ale zo zvýšených príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatky si berie späť stále viac ako polovicu. Táto situácia nie je dlhodobo udržateľná, ak chceme mať na Slovensku stabilizované ceny potravín,“ dodal Lapšanský.

Mzdy rástli, hoci neohromili

Zamestnanci agrosektora, hoci mnohí pracujú aj v noci, cez víkendy a vo sviatky a sú odmenení aj príplatkami, však zarábajú oproti priemernej mzde na Slovensku menej. Tá ku koncu tretieho kvartálu podľa ŠÚ SR dosiahla 1 484 eur. Priemerná mzda poľnohospodárov bola 1197 eur – za priemernou mzdou v hospodárstve teda zaostala o 287 eur. Oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka narástla priemerná mzda v poľnohospodárstve o 76 eur.

Menej ako v poľnohospodárstve sa podľa zverejnených údajov v treťom kvartáli 2024 zarábalo len v stavebníctve, ubytovacích a stravovacích službách a v zamestnaniach zaradených pod ostatné činnosti.

V rámci potravinárstva mzdy dosiahli o čosi vyššiu úroveň, ako v poľnohospodárstve.

„V treťom štvrťroku 2024 dosiahla priemerná mesačná mzda v potravinárskom priemysle úroveň 1 445 eur, čo predstavuje zvýšenie priemernej mesačnej mzdy o 120 eur oproti sledovanému obdobiu v roku 2023,“ uvádza Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Potravinári tak za priemernou mzdou v národnom hospodárstve zaostali o 39 eur.

Záujem je o brigády

Zatiaľ čo bežné pracovné ponuky z oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva vzbudzujú na známom pracovnom portáli menší dopyt záujemcov, iné je to pri sezónnych prácach.

„Spomedzi ponúk z oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva bol najväčší záujem o prácu zberača. Priemerný počet reakcií na jeden inzerát bol 88, čo robí z tejto pozície druhú najatraktívnejšiu vôbec. Naproti tomu na ponuky na potravinárskych technikov prichádzalo v priemere 22 reakcií, v prípade inzerátov na pekára 18 reakcií. Najmenší záujem o prácu v tomto sektore bol o pozíciu traktoristu, kde na jednu ponuku reagovalo v priemere len 5 ľudí,“ uviedla Ľubica Melcerová z pracovného portálu.

Aj napriek týmto údajom však zostávajú sezónne práce pálčivou témou. Hoci sa zákon v minulosti zmenil a podmienky sa mierne upravili v prospech sezónneho zamestnávania, takíto pracovníci počas sezóny v sadoch, na poliach či viniciach chýbajú. Pestovatelia už pri prijímaní legislatívy upozorňovali, že odvodová úľava v kombinácii s počtom odrobených hodín, ktoré majú zvýhodnené podmienky, stačiť nebude.

„Sezónne zamestnávanie je faktor, ktorý vplýva aj na celkový záujem pestovateľov venovať sa špeciálnej rastlinnej výrobe. V tomto si sami pomôcť nedokážeme, ale potrebujeme pomoc od štátu. My sezónnych pracovníkov potrebujeme zaplatiť tak, ako v iných krajinách. Stále tu však vyvstáva otázka, čo danému pracovníkovi reálne z týchto peňazí ostatne. Keď sú vysoké odvody a my mu zo mzdy zoberieme veľa, spočíta si to a posunie sa ďalej na západ, kde mu na ruke zostane peňazí viac,“ dodal Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu.