Zadajte hľadaný výraz

Rastlinná výroba Z ekonomiky

Chcú prinavrátiť Žitavskej paprike zašlú slávu

Združenie šľachtiteľov, pestovateľov a spracovateľov koreninovej papriky Capsicum, ktoré pre Žitavskú papriku (tiež Paprika Žitava) získalo nedávno ocenenie Európskej únie (EÚ) Chránené označenie pôvodu, má spolu so spoločnosťou Mäspoma Zvolen ambíciu vrátiť tomuto produktu niekdajšiu slávu.

Paprika s jedinečnými vlastnosťami, vypestovaná v Podunajskej nížine a spracovaná mlynskými kameňmi v prevádzke v Dvoroch nad Žitavou, sa bude pod týmto názvom dodávať na trh po novej úrode, teda koncom roka 2014.

Podľa zachovaných záznamov o výkupe a spracovaní koreninovej papriky z oblasti Podunajskej nížiny sa ešte v 80. rokoch uplynulého storočia objemy usušenej papriky pohybovali v tisíckach ton (napríklad v roku 1985 to bolo 3341 ton). V súčasnosti produkcia papriky klesla rádovo na desiatky ton ročne. Spoločnosť Mäspoma, ktorá kontrahuje pestovateľov, vykupuje a spracúva úrodu a zabezpečuje predaj, by chcela tieto objemy opäť zvýšiť.

Podľa konateľa spoločnosti Jána Kolesára ml. Žitavská paprika má jedinečnú chuť a vôňu.

“Na rozdiel od dovážanej je jej kvalita nesporná. Jej pestovaním a konzumáciou by sme zároveň pomohli aj slovenskému poľnohospodárstvu a vrátili slovenským pestovateľom možnosť obživy tradičným spôsobom,” uviedol.

“Navyše, našou ambíciou je oživiť export Žitavskej papriky do celej Európskej únie a dodávať ju všetkým, ktorým záleží na tom, čo jedia,” dodal.

Tradičný výrobný postup pestovania Žitavskej papriky sa s menšími úpravami zachoval až dodnes. Plody koreninovej papriky sa musia pestovať, zbierať a spracúvať len v oblasti Podunajskej nížiny. Na jej výrobu sa môže použiť iba zmes niekoľkých odrôd. Zberajú sa iba úplne vyzreté plody s vysokým obsahom farbív.

Koreninová paprika sa do Uhorska dostala niekedy v 17. a 18. storočí. Jej spracovanie na obchodné účely sa začalo okolo roku 1700 v okolí Szegedu. Kniha Kalocsai Paprika Anno… dokazuje, že po Trianonskej mierovej dohode, v roku 1920, boli sformované nastupujúcimi štátmi nové oblasti pestovania koreninovej papriky v strednej Európe s cieľom uspokojiť domáci a zahraničný dopyt. Jednou z uznaných oblastí boli Nové Zámky v bývalom Československu.

V tomto období priniesli Slováci kultúru pestovania papriky z Maďarska, doviedli do Podunajskej nížiny ľudí zo Szegedu, ktorí sa tejto činnosti venovali a začali šľachtiť a pestovať odrody prispôsobené pôdnym a klimatickým podmienkam regiónu.

Prvý priemyselný paprikový mlyn, ktorý patril rodine Šmigurovcov, začal pracovať v roku 1928, keď sa prvýkrát začala paprika sušiť aj v Dvoroch nad Žitavou. V roku 1934 postavil výkonný mlyn i správca majetkov ostrihomského arcibiskupstva pán Holub v Diakovciach. Postupne vznikali ďalšie mlyny a sušiarne v Hurbanove, Nových Zámkoch, Dvoroch nad Žitavou. Pestovanie a spracovanie papriky usmerňoval a kontroloval syndikát so sídlom v Bratislave. V roku 1937 boli určené pestovateľské rajóny s celkovou výmerou na pestovanie koreninovej papriky na 873 hektárov. V roku 1948 sa pestovatelia a spracovatelia spojili do družstiev a vzniklo Zlúčené paprikárske družstvo so sídlom v Nových Zámkoch, ktoré vyvážalo papriku do Nemecka, Rakúska, Anglicka, Austrálie a USA (napríklad v roku 1971 sa vyviezlo 652 ton). V roku 1952 bolo paprikárske družstvo znárodnené, a tým došlo k úplnej centralizácii paprikárskeho mlynárstva, sušiarenstva a obchodu s paprikou. Paprika vtedy patrila medzi tzv. sociálne plodiny, pretože bola veľmi dobrým zdrojom na doplnenie príjmu početnejších rodín. V 70. rokoch pracovalo na území ČSSR 26 sušiarní, väčšina z nich koncentrovaná v Podunajskej nížine.

I keď sa výrobe papriky venovali rôzne závody a spoločnosti v závislosti od spoločenských zmien v krajine, špecifické vlastnosti výrobku a tradičný spôsob výroby zostali zachované do súčasnosti. Napriek obrovskému prílevu papriky z iných oblastí sa odrody koreninovej papriky na výrobu Žitavskej papriky na Podunajskej nížine stále pestujú a sú najmä pre drobných pestovateľov významným zdrojom príjmov a zamestnanosti, ale aj symbolom kultúry a tradície.

Autor článku: TASR
Zdroj obrázku:

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1522 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments