Slovenský pozemkový fond (SPF) prešiel v poslednom období ťažkým a zložitým vývojom, sprevádzaným aj mnohými škandálmi či kauzami. Výsledkom tohto procesu boli aj zmeny na poste generálneho riaditeľa fondu. Po poslednej kauze, ktorá viedla k odvolaniu celého vedenia SPF, je od 10. decembra 2009 generálnym riaditeľom Slovenského pozemkového fondu Ján ILAVSKÝ. A ako tvrdí v našom rozhovore, do tejto funkcie nastupoval s tým, aby kreslo riaditeľa SPF prestalo byť „horúcim“.

Kto vás oslovil s ponukou na miesto generálneho riaditeľa SPF? Na aké dlhé obdobie by to malo byť?
O návrhu na moje menovanie do funkcie generálneho riaditeľa SPF som hovoril s viacerými ľuďmi. Vždy boli prítomné najmenej tri osoby, vrátane niektorých členov vlády. O tom, ako dlho zotrvám v tejto funkcii, sme sa ale nezhovárali. Ani v menovacom dekréte nie je moje pôsobenie v tejto funkcii časovo obmedzené.

Pozemkový fond sprevádzajú v poslednom čase mnohé kauzy a škandály. Nemáte obavy, že si takpovediac „poškvrníte“ meno?
Do funkcie som nastúpil s predsavzatím, že vedome neurobím také kroky, ktoré by mohli viesť ku kauzám. Vzhľadom na roky, ktoré som už odpracoval, ako aj na pozície, v ktorých som počas mojej praxe doma aj v zahraničí pôsobil, si nepripúšťam myšlienku, že by som na sklonku kariéry robil veci, za ktoré by som sa musel hanbiť pred mojimi najbližšími, priateľmi a dlhoročnými kolegami. Uvedomujem si však, že niektorí ľudia sa môžu na miesto, na ktoré som sa posadil, pozerať aj iným pohľadom. Počas môjho pôsobenia v Slovenskom pozemkovom fonde sa pokúsim svojím konaním verejnosť presvedčiť o tom, že som tieto slová myslel úprimne.

S akými predsavzatiami či zámermi si teda sadáte do tohto „horúceho“ kresla?
Práve s takými, aby horúce nebolo. A to predovšetkým vďaka určitému posilneniu právomocí, ale hlavne presunom zodpovednosti na každého jedného zamestnanca fondu, nech už zastáva ktorýkoľvek post, Radu SPF nevynímajúc. Aj keď som si vedomý toho, že konečným výsledkom práce tímu ľudí sú právne akty, na ktorých sú podpisy štatutárov, teda generálneho riaditeľa a jeho námestníka, vo všetkých stupňoch prípravy a schvaľovania materiálov musíme zvýšiť pocit osobnej zodpovednosti zamestnancov fondu, ale aj ostatných osôb a orgánov zúčastňujúcich sa na príprave a schvaľovaní právnych aktov.

Budete z titulu vašej funkcie iniciovať aj nejaké personálne či legislatívne zmeny týkajúce sa fungovania fondu?
Pokiaľ ide o personálne zmeny vo fonde, tie nie sú prioritou, ktorou by sme sa mali momentálne zaoberať. Platí to, čo som povedal pred všetkými zamestnancami fondu, ktorí boli prítomní na našom prvom stretnutí: Ak je zamestnanec SPF výkonom svojich pracovných povinností pre fond prínosom, a ak si zodpovedne a k spokojnosti svojich nadriadených plní svoju prácu, nemusí sa obávať straty svojho zamestnania. Treba však dodať, že určité zmeny môžu nastať, a to v súvislosti so zmenou organizačnej štruktúry fondu, ak vôbec budeme cítiť potrebu nejakým spôsobom organizačnú štruktúru fondu meniť.
Prehodnotíme aj potrebu legislatívnych zmien, hoci v tomto prípade je to komplikovanejšie, už len čo sa týka predkladania návrhov noviel a celého schvaľovacieho procesu, nehovoriac o politickej vôli, ktorá je jedným z predpokladov, umožňujúcich realizovanie takýchto zámerov. Z doterajšieho vývoja a riešenia otázok v súvislosti s pozemkovým fondom som si totiž vedomý, že z odborného problému sa môže ľahko stať problém politický. Samozrejme, že som pripravený podieľať sa na každej úprave, ktorá by prispela k zjednodušeniu a sprehľadneniu pracovných postupov a tým aj riadiacej činnosti fondu, urýchleniu a sprehľadneniu plnenia reštitučných a ostatných nárokov oprávnených osôb, ako aj oprávnených záujmov štátu.

Aký je váš názor na otázku nájomného za pôdu v správe SPF, či nedávneho vypovedania nájomných zmlúv…
S otázkou prenájmu poľnohospodárskej pôdy sa ešte potrebujem podrobnejšie oboznámiť. Predpokladám, že máte na mysli výšku nájomného za prenajatú pôdu. V zásade s ňou nemám problém. Treba ju však brať v širších súvislostiach, a to tak vzhľadom na možnosti poberania dotácií, ale aj výnosnosti, ktoré jednotlivé podnikateľské subjekty dosahujú, ako aj vzhľadom na výšku nájomného, ktoré sú tieto subjekty schopné platiť neštátnym organizáciám. Netreba však zabúdať ani na daňové zaťaženie našich zmluvných partnerov, ktoré na seba preberajú prenájmom pôdy.
V prípade spomenutých vypovedaných nájomných zmlúv zastávam názor, že z nepredĺženia nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie nemusí mať žiadne obavy ten agropodnikateľ, ktorý sa riadne stará o prenajatú pôdu a plní si svoje povinnosti voči fondu.“