Ako predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, stál neraz v neľahkej situácii. Ako ale povedal pre portál poľnoinfo.sk, v súčasnosti sú pomery v agrosektore ešte zložitejšie. S Ivanom Oravcom, predsedom Poľnohospodárskeho družstva v Nových Sadoch a členom predstavenstva SPPK, sme sa rozprávali nie len o aktuálnej situácii v prvovýrobe mlieka, poľnohospodárskej politike Európskej únie, ale aj o hospodárskej kríze.

Napriek tomu, že už nie ste predsedom SPPK, určite pozorne sledujete vývoj v agrosektore. Aké sú v súčasnosti najväčšie problémy chlebového odvetvia, ktoré by sa mali čo najakútnejšie riešiť?
V tejto situácií si niekedy hovorím, že mám to šťastie, že už nie som predsedom SPPK a nenesiem až takú zodpovednosť, ako som v tej funkcii mal. Môj nástupca, to má v súčasnosti asi najhoršie, ako sa to mohlo za posledné obdobie vyvinúť. Začiatkom minulého týždňa som na našom krízovom štábe hovoril, že je to kríza, ktorá sa javí ako najväčšia za posledných päťdesiat rokov. Posledné správy od našich odberateľov, naznačujú ďalšie znižovanie, už aj tak prepadnutých cien najmä mlieka a mäsa.

Ako vnímate kritickú situáciu, ktorá nastala v prvovýrobe mlieka? Kto je za súčasný stav zodpovedný? Vidíte „maslo na hlave“ aj na strane Európskej únie, ktorá medziročne začala s navyšovaním kvóty o jedno percento?
Zodpovedne môžeme povedať, že sme boli tí, ktorí boli zásadne proti navyšovaniu kvót. Tento krok sa urobil bez dôkladnej analýzy. Treba ale poznamenať, že kvóty sa nakoniec nezvýšili o dve percentá, ale len o jedno percento ročne. Veď napríklad Taliansko dostalo 5 percent. To boli zbytočné zásahy, ktoré rozkývali predtým pomerne stabilizovaný sektor.
Prosím, ak niekto chce zrušiť kvóty, nech ich zruší, ale nech vytvorí rovnaké podmienky na oboch stranách zoskupenia. Nemôžeme sa donekonečna hrať na dvojrýchlostnú Európu. V súčasnosti aj ceny komodít, ktoré vedeli vykryť nižšie dotácie agrárnemu sektoru na Slovensku, sa prepadli. Krok Európskej komisie, ktorá rozhodla, že v dôsledku nedostatku obilnín, po jednom neúrodnom roku, začlení ladom ležiacu pôdu do výroby, bolo chybné. Okamžite sa to prejavilo minulý rok na trhu, kde momentálny prebytok, spôsobil totálny prepad cien najmä v krajinách pristupujúcich do Európskej únie po roku 2004. Slovensko je na konci reťazca a preto aj akýkoľvek predaj zo Slovenska, je vždy drahší, ako zo štátu, ktorý je pri prístave. Dostávame sa do nerovnováhy, ktorá zatriasla aj najlepšími podnikmi. Tie sa prepadli na tržbách v státisícoch eur.

V súčasnosti je situácia na trhu s obilninami naozaj komplikovaná. Ceny sa prepadali o niekoľko desiatok percent. Niektoré informácie zo sveta ale naznačujú, že by mohlo dôjsť k obratu. V Argentíne bude podľa odhadov najhoršia úroda za posledných 70 rokov, pričom táto krajina patrí k najväčším exportérom obilnín na svete. V piatok /7. februára/ denník SME uverejnil informáciu, že Čína dosiahne takisto neúrodný rok. Austráliu zase zachvátili požiare. Myslíte si, že sa to prejaví na cenách obilnín a tento rok budú ceny priaznivejšie?
Samozrejme, každá takáto informácia urobí zásah do trhu. Ale ja sa pýtam, kde je prezieravosť Európskej únie, keď sme prosili a žiadali, aby sa prehodnotila intervenčná cena. Tá je v súčasnosti skutočne veľmi nízka, oproti obdobiu, keď sa tvorila. Ak by Európska komisia zdvihla intervenčnú cenu niekde na úroveň 110 – 120 euro za tonu / pozn. redakcie – v súčasnosti je 101,31 eur/ a tak si vytvorí zásobu obilnín, má potom možnosti vykrývať výkyvy na trhu. Potom nemusí tancovať podľa toho, či sa niekde urodí viac, alebo menej a spôsobovať takéto extrémne a drastické situácie pre farmárov. Momentálne si myslím, že v sektore živočíšnej výroby, sme ešte nedosiahli dno v nákupných cenách. Potešujúce ale je, že ceny rastlinných komodít, podľa môjho názoru už dno dosiahli a teraz už budú len mierne rásť. Žiaľ, ako som povedal, na obdobie, kedy prestanú ceny živočíšnych komodít klesať, si musíme ešte počkať.

FOTO poľnoinfo.sk – Tušil už nový predseda SPPK /tretí zľava/, v akej zložitej situácii sa ocitne chlebové odvetvie?

Mnohí poľnohospodári žiadali nenávratné finančné príspevky z Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 aj na modernizáciu živočíšnej výroby. Nebojíte sa, že sa pozastavia investície do živočíšnej výroby?
To je možno tá najťažšia otázka pre toho, kto o týchto prostriedkoch rozhoduje. Chce realizovať investície, ale projekt tvoril v úplne iných podmienkach. O problémoch v chove ošípaných už poľnohospodár vedel, ale že sa mu zrúti aj celý segment mlieka a veľmi rýchlo aj rastlinná výroba, nemohol tušiť. A teraz je otázne, či je ešte za súčasných podmienok schopný pokračovať. Preto očakávam z mnohých podnikov poníženie projektov do 30. apríla, kedy sa vyhnú sankciám.

Niektoré média vás označujú ako poľnohospodárskeho analytika. Ja sa Vás teda ako poľnohospodárskeho analytika pýtam, práve sektor prvovýroby mlieka bol ten, vďaka ktorému bol zabezpečený tok peňazí do poľnohospodárskych podnikov. Čo môžu roľníci v súčasnosti realizovať, aby zabezpečili cash flow na dostatočnej úrovni?
Bohužiaľ, perspektívu vieme naznačiť len veľmi ťažko. Preto som aj na podujatí Pôdohospodárskej platobnej agentúry vystúpil v tom zmysle, aby urobili všetko preto, aby sa zrýchlil tok peňazí. Budeme prosiť a vyzývať banky, aby nestratili dôveru v agrárny sektor, aby verili, že sa zo súčasnej situácie dostaneme. To je pre stabilitu veľmi podstatné. Je dôležité, aby boli trpezlivé a pomohli s úpravou úverov, ak to bude potrebné. Momentálne ale liek, ako ozdraviť napríklad sektor mlieka nemáme. Má ho len Európska komisia. Súčasná situácia sa musí riešiť urýchlene. Nemáme čas čakať na rozhodnutie dva – tri mesiace. Viem, že naši predstavitelia neustále burcujú Európsku komisiu. Tento týždeň, na stretnutí COPA – COGECA, náš pán predseda Semančík, bude jednoznačne žiadať, aby sa okamžite zahájil intervenčný nákup a vývoz do tretích krajín. Musí to byť ale s podporou takou, aby cena mlieka nemusela klesnúť na 0,17 – 0,18 euro /5, 40 – 5, 60 Sk/, tak ako to ohlasujú už niektoré mliekarne.

Spomínali ste banky, že by mali v súčasnosti podržať poľnohospodárov. Problém je, že nie len poľnohospodárstvo sa nachádza v kritickej situácii, ale problémy sú aj v ostatných odvetviach hospodárstva. Ako si myslíte, že bude mať táto situácia vplyv na náš agrosektor? A čo má poľnohospodár urobiť preto, aby z tejto krízy vyťažil?
Samozrejme sa súčasná situácia prejaví v každom sektore. Niektoré sprievodné znaky krízy sa ale na prvý pohľad zdajú, ako isté zlepšenia. Napríklad zníženie ceny ropy. Dokiaľ ale vydrží? Nám každý hovorí, čo chcete. Máte najlacnejšiu naftu, aká tu za posledné roky bola. Kedy? Keď sme skončili jesenné práce? Cez zimu ju takmer nemíňame. Súčasný vývoj cien ropy by nám pomohol počas žatvy, alebo na jeseň. Na druhej strane očakávame, že začnú klesať ceny hnojív, ale čo sme úplne zaskočení, je ďalší rast cien plynu a elektrickej energie. Dokonca pri plyne naši mnohí podnikatelia nepodpísali zmluvy s dodávateľom v dôsledku vysokého nárastu jeho cien.

Je perspektíva využívanie biomasy? Čo pestovanie energetických plodín?
V každej novote určite niečo je. Ale ja sa pýtam? Všetci kričali, že preto rastú ceny potravín, lebo nám biopalivá odoberajú suroviny pre potravinárstvo. Prečo teda tak výrazne poklesli ceny obilnín a olejnín? My nemôžeme považovať biopalivá za zázrak, ale ako jedno z východísk v našej situácii. Pestovanie energetických plodín a výroba biomasy, nie je zatiaľ tak významným odvetvím, že by mohlo zvrátiť nepriaznivý stav v súčasnej situácie. Ja ale verím, že aj táto produkcia bude postupne narastať.