Predstavitelia agrárnych komôr, ktorí minulý týždeň rokovali na Ukrajine, hovorili aj o dôsledkoch povodní, ktoré postihli strednú Európu. O tom, aká je po záplavách situácia v štátoch Vyšehradskej štvorky a Ukrajiny, ako tento stav ovplyvní ceny rastlinných komodít, ale i o spôsobe odškodňovania roľníkov sme sa rozprávali s účastníkom rokovaní, riaditeľom Odboru poľnohospodárstva a služieb na Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore Štefanom Adamom.

Pán Adam, boli ste na rokovaniach v Kyjeve a tam sa okrem iného hovorilo i o aktuálnej situácii po povodniach. Aká teda je?
Tak ako už Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora pred niekoľkými dňami informovala, na Slovensku bolo v dôsledku povodní podmáčaných, zaplavených alebo neobsiatych 225 tisíc hektárov ornej pôdy. Zaplavených alebo podmáčaných bolo takmer 60 tisíc hektárov pšenice, niečo vyše 40 tisíc hektárov kukurice, približne 30 tisíc hektárov krmovín na ornej pôde a podobná výmera jačmeňa. Povodne sa dotkli i 26 tisíc hektárov repky. Situácie teda nie je príliš optimistická. Verím, že po prvých krokoch rezortného ministerstva v oblasti legislatívy dôjde aj na ten ďalší, a to vo forme odškodnenia poškodených poľnohospodárov. Skoršie vyplatenie priamych platieb, v mesiaci október, by bolo príliš slabou náplasťou na škody, ktoré voda napáchala v rámci celého Slovenska.

Aká je situácia u našich susedov?
Poľsko hovorí o výmere 400 tisíc hektárov, ktoré boli poškodené povodňami. Z toho na približne 75 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy boli plodiny úplne zničené. V Českej republike sa povodne dotkli najmä poľnohospodárov na Morave. Podľa našich partnerov z Agrárnej komory ČR boli poškodené obilniny na výmere približne 17 tisíc hektárov a celkové škody v poľnohospodárstve predstavujú 8 miliónov eur. V Maďarsku bolo povodňami postihnutých 100 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy.

Toto sú výmery, ktoré boli priamo poškodené. Nadpriemerne daždivý máj a jún ale musí mať vplyv i na kvalitu produkcie.
Kolegovia z Českej republiky a z Maďarska už teraz hovoria o nedostatku potravinárskych obilnín. U našich južných susedov sú značne poškodené i vinice.

Pri hodnotení jednotlivých štátovch sme nehovorili o Ukrajine. Aká je situácia tu?
Západné regióny Ukrajiny boli taktiež poškodené nadmernými zrážkami. Našich východných susedov ešte významnejšie ako dažde ovplyvnili jarné mrazy. Poškodených je približne 200 tisíc hektárov pšenice a približne štvrtina výmery repky. To sa prejavilo i na cenách. Ukrajinskí roľníci realizujú tonu tejto olejniny od 340 eur.

Čo ceny u nás? Blíži sa zber repky a ceny na svetových burzách sú najvyššie od novembra 2008. Aký predpokladáte vývoj aj vzhľadom na povodňovú situáciu?
Keď to zovšeobecníme, cena tej-ktorej komodity je záležitosťou ponuky a dopytu a celosvetových zásob. Ak vezmeme na zreteľ aspoň tieto dva indikátory, vychádza nám z toho, že tí poľnohospodári, ktorých porasty repky neutrpeli záplavami a podmáčaním sa môžu v tomto hospodárskom roku tešiť z podstatne vyšších cien repky olejnej, ako tomu bolo v minulom roku. Významní hráči na trhu, akými sú Poľsko a Ukrajina avizujú výraznejšie zníženie produkcie tejto komodity. Podobný vývoja sa očakáva aj v Nemecku a Francúzsku, kde sú z dôvodov daždivého počasia prognózované podstatne nižšie úrody, ako v minulom roku. Tu by som chcel upriamiť pozornosť ešte na jednu skutočnosť, a tou je aktuálna cena repky v krajinách V4 a na Ukrajine. Jednotlivé štáty ju na spoločnom rokovaní uviedli nasledovne: Maďarsko-278 €/t, Slovensko-282 €/t, Česko-290 €/t, Poľsko-301 €/t a Ukrajina 347 až 404! Najmä tá ukrajinská čo-to napovedá.

I o vývoji cien obilnín môžeme hovoriť takto optimisticky?
Celosvetové zásoby sú stabilné a rozhodujúci producenti obilnín neavizujú výrazné prepady úrod. Ak aj nejaké nastanú, tak v celosvetovom meradle dôjde k vzájomnej kompenzácii. Ako príklad uvediem Argentínu, ktorá očakáva úrodu pšenice na úrovni 11 mil. ton, v porovnaní so 7,5 mil. tonami v uplynulom roku. Iná situácia je na Ukrajine, kde približne 12 percent plôch ozimín je vo veľmi zlom stave. Dôvodom je napadnutiu hubovitými chorobami a zamorenie burinami. Očakávajú sa preto nižšie úrody ozimnej pšenice, ale aj jačmeňa. Úroda pšenice by mala byť na úrovni 19 mil. ton, obilnín cca 45 mil. ton. Aj Rusko očakáva nižšiu úrodu obilnín na úrovni 87 mil. ton, pričom pôvodný odhad bol 97 mil. ton. Zníženie je dôsledkom vplyvu zimy na porasty ozimín a nižších úrod jarín. Čo sa cien pšenice týka, na spoločnom rokovaní jednotlivé krajiny uviedli nasledujúce ceny potravinárskej pšenice: Česko 97 až 113€/t, Maďarsko 107 až 108€/t, Slovensko 109€/t, Poľsko 125€/t a Ukrajina 116 až 179€/t.

Povodne postihli celú strednú Európu, preto sa ponúka otázka určitého spôsobu solidarity.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora prišla na rokovanie do Kyjeva s návrhom spoločného postupu pri takýchto mimoriadnych situáciách. Mal by vzniknúť rizikový fond, ktorý bude zastrešovať všetky štáty únie. Hovorí sa o tom už príliš dlho. Stotožňujem sa s názorom Českej republiky, ktorá uviedla, že o rizikovom fonde je potrebné hovoriť ešte pred definitívnym schválením novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Teda tej, ktorá sa bude uplatňovať po roku 2013.
Možno prvým krokom pre Slovensko by mohlo byť vytvorenie fondu pre mimoriadne situácie po vzore Maďarska, ktoré bude odškodňovať svojich farmárov práve takýmto spôsobom. Príkladom nám môže byť i Rakúsko. Vieme teda, ako na to, dôležitá bude vôľa nového ministra financií. Bez ingerencie štátu to nepôjde.