Konopné vlákno má pevnosť železa a, navyše, je ľahké. Priemysel už dávno uznáva jeho kvality. V automobilovom aj leteckom sa využíva pri výrobe kompozít, napríklad pre vnútorné obloženia a izolácie. Narastá aj jeho význam ako prirodzeného stavebného materiálu, napriek tomu, že odborníci dlho nad ním ohŕňali nos.

V porovnaní s etablovanými stavebnými a izolačnými materiálmi sú produkty z prírodných vláken lacnejšie z hľadiska výroby, sú neutrálne voči CO2 a bez problémov ich možno recyklovať. Je tu však háčik. Tieto ekologicky vhodné materiály možno považovať za rovnocenné s tradičnými produktmi zo syntetických či sklených vláken iba vtedy, ak je zabezpečená ich kontinuálna a z hľadiska odberateľa spoľahlivá dodávka, ale aj kvalita a konkurencieschopná cena.

V Leibnizovom inštitúte poľnohospodárskej techniky v nemeckom Potsdame-Bornime vlani uviedli do prevádzky pilotné zariadenie na výrobu produktov z konzervovaných prírodných vláken. Ide o prvý prípad, keď sa za konkurencieschopných podmienok a v rozsahu podobnom priemyselnej výrobe začali kontinuálne spracúvať vláknité suroviny, napríklad konopa.

Pri konvenčnom získavaní vlákna musí konopa po zbere dva až štyri týždne schnúť na poli, pravda, s rizikom, že sa v dôsledku nepriaznivého počasia zníži jeho kvalita. Podľa novej technológie, ktorú vyvinuli výskumníci potsdamského inštitútu v spolupráci s Technickou univerzitou v Drážďanoch, sa konopa, nezávisle od priebehu počasia, v čase zberovej zrelosti pokosí, poseká a následne, podobne ako silážna kukurica, uskladní v sile bez prístupu vzduchu. Takto konzervovanú surovinu s hodnotnými, asi päťcentimetrovými kúskami vláken, možno využívať na ďalšie spracovanie po celý rok. Napríklad na výrobu dosák pre stavebníctvo alebo nábytkárstvo. Finálny produkt závisí od toho, aká je intenzita lisovania zmesi vlákna a spojovacích materiálov. Veľkou výhodou novej spracovateľskej technológie je aj nízky počet pracovných operácií v procese výroby, to jest z poľa až po spracovanie. V súčasnosti prebieha skúšobná prevádzka v novozriadenom závode.

Výskumná práca je však zameraná na celú technológiu, počnúc zberom cez logistiku a úpravu až po spracovanie. Samozrejme, nechýba ani ekonomická analýza. Výskumníci pritom konštatujú, že pri spracovateľskej kapacite 1500 ton suroviny ročne môže byť prevádzka rentabilná. Potrebnú surovinu možno vyprodukovať na ploche 200 ha. Projektovaná prevádzka navyše poskytne až 10 pracovných miest. Podľa vedúceho výskumného tímu chcú touto inováciou nielen zvýšiť rentabilnosť podnikania na pôde, ale urobiť aj krok k zabezpečeniu zamestnanosti na vidieku. Zriadenie pilotnej prevádzky na spracovanie prírodného vlákna podporila EÚ asi miliónom eur, spolková krajina je na diele zainteresovaná sumou 172-tisíc eur.

Biomasa, to je veľký potenciál, nielen v prípade, že sa z neho vyrába energia, povedal na margo nového spôsobu využitia prírodného vlákna vedecký riaditeľ výskumného ústavu, prof. Reiner Brunsch.

(ForschungsReport 2/2007)