Zadajte hľadaný výraz

Reportáže Živočíšna výroba

Bačovka z Pružiny

Bačovka z Pružiny
insert_photo3 x autor

Na považských lúkach, v malebnom údolí Strážovských vrchov sa kocháme krásou slovenskej krajiny, ktorá sa skutočne podobá na časť Švajčiarska. Sú tu zaujímavé tiesňavy, chránené druhy rastlín a viac ako 220 objavených jaskýň. Prekrásna krajinka. Lúky a pasienky už na pohľad vravia, že krm z nich určite ovečkám chutí. Veď prečo by aj nie. S láskou a fortieľom, ktorý priniesli odborné znalosti a životné skúsenosti sa o ne stará už dvadsiaty druhý rok Oľga Apoleníková.

Kultivuje ich dosiatím takých rastlín, ktoré prinášajú v podobe kvalitného ovčieho mlieka úžitok. „Nie je to jednoduché,“ konštatuje a dodáva: „Rôznorodosť pôd  si vyžaduje osobitý prístup. Nie na každej parcele sa totiž  urodí kvalitné seno či senáž. A tak sa treba radiť s odborníkmi – krmovinármi. Čo dosiať, čo pokosiť, čo spásať… A najmä – ako skvalitniť krmovinovú základňu  pre rovných tisíc oviec.“

Za takúto starostlivosť sa jej ovečky odvďačujú. Z  ich mlieka totiž dokážu na farme dorobiť ročne až 40 kilogramov kvalitného ovčieho syra na ovcu. A pritom ešte pred siedmimi rokmi to bolo desať krát menej. Iba štyri kilogramy.

„Kvalitný syr je ten, ktorý má čo najmenej veľkých pór. Ak je syr ako sito, ani ho nekupujte,“ zasväcuje nás do tajomstiev Oľga Apoleníková, ktorá sa do poľnohospodárstva, presnejšie – k zvieratám – dostala rovno z kancelárie strojárskej  fabriky.

Chorá dcérka ju donútila hľadať si také miesto, aby sa jej počas dňa mohla venovať. Tomu pred niekoľkými rokmi vyhovoval pracovný čas ošetrovateľky hovädzieho dobytka v štátnom majetku Považská Bystrica.

„Táto robota ma ale očarila. Videla som, že keď dám do hrantu dobytku kvalitné krmivo, zvieratá sa mi odvďačia. Kvalitným mliečkom… Úžasné bolo sledovať teliatka, ktorým som sama pomáhala na svet a premieňali sa na statné dojnice…  Výučný list mi opečiatkoval sám život. Učila som sa za pochodu,“ spomína dnes Oľga Apoleníková na prvé mesiace pri dobytku.

Zakrátko ju ako dvorovú zootechničku preložili na hospodársky dvor v Pružine. A potom ponúkli hospodárske dvory štátneho majetku, najmä živočíšnu výrobu do ekonomického prenájmu. Oľga Apoleníková napriek tomu, že v živočíšnej výrobe robila iba tri roky, sa rozhodla stať SHR a v auguste 1991 prevzala hospodársky dvor s ošípanými aj dobytkom. Doslova pod jej rukami sa stádo kráv menilo a úžitkovosť  rýchlo rástla. Radosť však ničila mlieková politika. Bola odkázaná na milosť a nemilosť mliekarenskej spoločnosti, ktorá si určovala ceny mlieka a  platila od buka do buka. Ani osemtisícová dojivosť nezabezpečila ekonomiku farmy. Roľníčka však túžila po tom, aby bola nezávislá…  Hľadala možnosti, ktoré by jej priniesli pevnejšiu pôdu pod nohami. Aby sa dokázala sama postarať o farmu  aj rodinu… Koketovala s myšlienkou, že sa pustí do spracovania  kravského mlieka. Ibaže v tom čase to neumožňovala legislatíva. Dospela teda k záveru, že sa musí vzdať kráv, ktoré jej prirástli k srdcu a dosiahla s nimi výborné výsledky. Najprv musela o tom presvedčiť samu seba. No a potom aj ostatných. S rozhodnosťou im, po vnútornom boji, oznámila, že sa idú učiť chovať ovce a spracovávať ovčie mlieko.  Lebo salašnícku výrobu legislatíva umožňovala. A tak už osem rokov kraľujú na farme Pružina iba ovce a od roku 2005 v ekologickom systéme hospodárenia.  

Prvé boli Cigáje. Priviezli ich z farmy, kde rušili chov oviec. Dnes chovajú Východofrízske ovce a Lacaune. A hoci Oľga Apoleníková tvrdí, že stále má za sebou iba prvý ročník ovčiarskej školy, fortieľ a zručnosti, ktoré sama aj 19 zamestnancov na farme získali, ich radia k popredným ovčiarom aj syrárom na Slovensku. Potvrdzujú to najmä značky kvality SK na ovčie produkty – syry parené, údené aj zrejúce s certifikátmi  bioproduktov, tituly „Majster syrár“ – aj na Ovenáliách vo Východnej v tomto roku, ale najmä – obľúbenosť ich produktov u spotrebiteľov.  A aby si ich mohli kúpiť počas celého roka, prispôsobili tomu aj celý život na farme. Dnes bahnia ovce tri krát do roka, doja ich strojovo a 40 kilogramov syra ročne na ovcu potvrdzuje, že sú naozaj majstrami ovčiarskeho remesla.

Súťaž o Najkrajší chotár je však najmä pohľadom na krajinu, v katastri ktorej sa farma nachádza. Keď zapichnete kružnicu  do stredu farmy, tak ju obkolesuje 465 ha poľnohospodárskej pôdy – malá časť ornej, lúky a pasienky. A nie hocijaké. Oľga Apoleníková pozná kvalitu každej piade zeme. Vie – aj vďaka odborníkom, čo potrebuje, aby napokon urobila radosť ovečkám vo forme kvalitného krmiva. Zaujíma ju však aj každý strom solitér, ktorý má v chotári svoje miesto. Napríklad lipa, ktorú neobjímu ani traja chlapi je svedkom nie desaťročí, ale možno stáročí života v tejto časti Považia. Oľga Apoleníková má sen – aby bola chránená. A o tom je pekný chotár. Keď človek skultúrňuje  krajinu tak, aby prinášala úžitok. Ale aby sa zachovali aj tradície a príroda robila radosť. Ľuďom aj zvieratám.

Poznámka poľnoinfo.sk: Pružinský chotár Oľgy Apoleníkovej získal v súťaži O najkrajší chotár 2013 v kategórií do 500 hektárov prvé miesto! Gratulujeme!!!

Autor článku: Soňa Ludvighová - článok bol uverejnený v ročenke TOP AGRO 2012/2013
Zdroj obrázku: 3 x autor

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
3 Komentárov
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Branislav Barciak
Branislav Barciak
1. august 2016 9:53

Sikovna a statocna zena na spravnom mieste. Drzim palce.

agrárnik zHN
agrárnik zHN
1. august 2016 11:17

pred takouto ženou klobúk dole – už viac rokov tvrdo pracuje a dosahuje nie len dobré, ale až vynikajúce výsledky. Takáto žena s výsledkami a s praxou je pýchou poľnohospodárstva na rozdiel od manekýnok a agrocelebrít na Dobrovičovej

Pinzgauer
Pinzgauer
1. august 2016 23:39

Toto je poľnohospodárstvo, rešpekt a veľa zdaru do budúcnosti!