Súčasná situácia v hydinárskom priemysle na Slovensku je najhoršia za posledných 20 rokov, tvrdia predstavitelia Únie hydinárov Slovenska (ÚHS). Generálny riaditeľ spoločnosti HYZA a.s. Topoľčany Karol Ponesz konštatuje, že spoločnosť, ktorá je najväčším spracovateľom a výrobcom hydinových produktov na Slovensku, predáva svoje výrobky pod hranicou rentability.

„Potrebovali by sme o 30% vyššiu cenu všeobecne na hydinu. Ani tak však nebudeme na úrovni Českej republiky či okolitých krajín,“ uviedol.

Cena krmív sa enormne zvýšila, čo sa premietlo do zvýšenia cien všetkých produktov.

„Náklady sa nám skokom zvýšili o zhruba 25%. Obchodné reťazce zatiaľ ceny nenavýšili, uvedomujú si však, že sme už za hranou rentability. Očakávame, že sa postupne bude navyšovať aj cena reťazcov, no to zvýšenie nebude v takom tempe, ako sa navyšovali vstupy,“ konštatoval Ponesz.

Objem výroby jatočnej hydiny na Slovensku poklesol z úrovne 127.187 ton v roku 2002 na vlaňajšiu úroveň 63.000 ton, uviedol predseda predstavenstva ÚHS Timotej Husár. Konštatoval, že na Slovensku, ako v jedinej európskej krajine, bol zaznamenaný približne 40-% pokles výroby hydiny a hydinového mäsa. Úpadok hydinárstva je podľa Husára otázkou otvorenosti slovenského trhu voči okolitým štátom. HYZA podľa slov jej generálneho riaditeľa každoročne zaznamenáva pokles predaja.

„Približne o 10% sa zvyšuje dovoz zo zahraničia, najmä z Poľska,“ tvrdí Ponesz.

Podľa jeho slov hydina prúdi na Slovensko aj z Maďarska, kde však tiež funguje prebaľovanie.

„Z Poľska príde mäso do Maďarska, tam sa prebalí a ide na slovenský trh ako maďarské, ktoré je u nás predsa len viac akceptované ako poľské. Štruktúra spotreby hydinového mäsa u slovenského spotrebiteľa sa v posledných rokoch zmenila v prospech dovážaných produktov, ktoré nie sú pod takou kontrolou ako na Slovensku.“

Vplyv na spotrebu hydinového mäsa, ktorá v súčasnosti predstavuje približne 19 kilogramov na obyvateľa ročne, môžu mať aj potravinové škandály.

„Nemáme štatistiky, krátkodobo však môže spotreba hydinového mäsa klesnúť,“ uviedol Ponesz.

Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon v médiách obvinil podnik Podtatranská hydina, že na farme v Čaklove bola v krmivách dokázaná neprípustná a zdraviu škodlivá látka zilpaterol. Ďalších 13 vzoriek krmiva, ktoré poslalo na laboratórne testy ministerstvo pôdohospodárstva i obvinená firma, prítomnosť zakázaných látok nepotvrdili.

„Bola to medvedia služba všetkým kvalitným slovenským potravinám,“ hodnotí kauzu Ponesz.

Spoločnosť HYZA a.s. spracuje za hodinu 10.500 kusov kurčiat, čo predstavuje mesačne približne 2,5 milióna kusov. Ročný obrat firmy dosahuje 90 miliónov eur, spoločnosť zamestnáva 920 pracovníkov. Kompletný proces výroby a spracovania hydinových produktov podlieha stálemu veterinárnemu dohľadu. Ten vykonáva päť veterinárnych lekárov a šesť veterinárnych technikov. Počas hĺbkovej kontroly, ktorú začiatkom februára tohto roka vykonala regionálna veterinárna a potravinová správa, neboli zistené žiadne nedostatky, konštatovala veterinárna lekárka Magdaléna Snopeková. HYZA zásobuje približne 40% slovenského trhu, podiel exportu je 25%.

„Kŕmne zmesi si produkujeme v rámci našej skupiny Agrofert, pochádzajú výlučne zo Slovenska alebo Českej republiky,“ konštatoval Ponesz.

Náklady na vyšetrenie vzoriek produktov v akreditovaných laboratóriách predstavujú vyše 48.000 eur ročne.