Potravinová bezpečnosť nemôže byť predmetom politických hier, uviedol vo štvrtok maďarský minister poľnohospodárstva István Nagy v Budapešti po skončení stretnutia ministrov poľnohospodárstva krajín V4+2, Poľska, Česka, Slovenska, Maďarska, Bulharska a Rumunska.

Ministri počas stretnutia vyjadrili stanovisko k návrhom o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike a plánujú poslať spoločné stanovisko Európskej komisii. Text stanoviska nebol uverejnený, podľa správy na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ide o kritiku podfinancovania SPP, zrušenia druhého piliera, ktoré môže spôsobiť nežiadúce súperenie poľnohospodárstvom a inými politikami, ako aj to, že návrh SPP vytvára nerovné podmienky a poškodzuje najmä krajiny tohto regiónu.

„Prístup založený na jednom fonde môže oslabiť spoločný charakter SPP a viesť k nerovnostiam medzi členskými štátmi a farmármi,“ uviedol slovenský minister pôdohospodárstva Richard Takáč.

Opakované stanoviská

Podľa týchto vyjadrení sa dá usudzovať, že stanovisko V4+2 obsahuje kritické úvahy, ktoré jednotliví ministri už viackrát vyslovili počas rokovaní v Bruseli, pričom neobsahuje žiadnu konkrétnu požiadavku, ktorou by sa EK mala zaoberať v aktuálnom procese prípravy návrhov SPP.

István Nagy kritizoval najmä zníženie zdrojov pre SPP a neistotu, ktorá vznikne, keď sa zmení doterajší rámec priamych a viazaných podpôr. Pre Maďarsko, ktorému EÚ zadržiava dotácie kvôli nesplneniu zásad právneho štátu (mechanizmus podmienenosti), je zároveň kľúčové, aby vyplácanie podpory v rámci SPP nebolo podmienené plnením politických podmienok. Spoločné stanovisko malo zmysel skôr v tom, že spojilo šesticu štátov do skupiny, ktorá má úmysel presadzovať v Bruseli jednotný prístup v otázkach poľnohospodárstva.

„Pri znížení zdrojov sa zodpovednosť presunie na členské štáty,“ uviedol István Nagy.

Mlieko a hnojivá – treba riešiť krízu

Nagy vyzval zároveň EK na aktiváciu krízových rezerv kvôli kríze v sektore produkcie mlieka, o čom Maďarsko už dvakrát prednieslo príspevok na zasadaniach Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ. Žiadal zároveň pozastavenie ciel na hnojivá z Ruska a Bieloruska, ktoré EK schválila v júli minulého roku.

V snahe pomôcť európskym farmárom prijala EK vo februári opatrenie, ktorým sa na rok rušia clá na dusíkaté hnojivá a suroviny na ich výrobu (amoniak, močovina) pre všetky štáty okrem Ruska a Bieloruska. Sadzbu na ruské a bieloruské dusíkaté hnojivá únia oproti bežným 6,5 percenta podľa WTO postupne zvyšuje paušálnym príplatkom na tonu (zo 40 eur na 430 eur v roku 2028). Po dosiahnutí maxima budú tieto výrobky z oboch krajín prakticky neobchodovateľné.

Nejasná štruktúra, oneskorenia

Aj český minister poľnohospodárstva Martin Šebestyán prišiel do Budapešti s rovnakou agendou, akou chodieva do Bruselu. Kritizoval podfinancovanie SPP, aj keď pripustil, že zmeny prispejú k tomu, aby poľnohospodárstvo produkovalo vyššiu pridanú hodnotu.

„Detaily legislatívneho a finančného pozadia zatiaľ nie sú presne známe,“ cituje ho správa na stránke Maďarského ministerstva poľnohospodárstva.

Za reformu SPP vyzýval aj dočasný minister poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu Bulharska Ivan Hristanov, ktorý tiež kritizoval nejasnosti v procese prípravy nových pravidiel.

„Je potrebné zanechať nekonceptuálne rozhodnutia a nenechávať opatrenia na poslednú chvíľu v situácii, kde sú dôsledky neznáme,“ uviedol bulharský minister.

Slovenský minister opäť zopakoval postoj proti degresivite priamych platieb.

„Pre nás je návrh povinnej degresivity a stropovania priamych platieb červenou čiarou. Pre Slovensko, ako krajinu so štrukturálne väčšími farmami, majú tieto opatrenia likvidačný charakter.“

Stretnutie sa konalo na pozvanie Maďarska, ktoré v súčasnosti predsedá vo V4. Predsedníctvo má od júla tohto roka prebrať Slovensko.