Napriek tomu, že Poľnohospodárske družstvo v Šalgovciach patrí svojou štruktúrou medzi agropodniky na aké si pamätáme z minulosti, darí sa im držať krok s ich mnoho ráz špecializovanými konkurentmi.

„Podarilo sa nám udržať klasickú živočíšnu výrobu a to aj za pomoci toho, že sme zaradení vo welfare zvierat,“ hovorí Peter Žák, ekonóm podniku.
Chov hovädzieho dobytka reprezentuje uzavretý obrat stáda s dvesto dojnicami, ktorých produkciu vyhodnotil bánovský spracovateľ ako  mlieko druhej najvyššej kvality z pomedzi všetkých jeho dodávateľov. Pri týchto vysokých kvalitatívnych parametroch je prirodzené, že  družstevníci začali aj s priamym predajom produkcie, cez ktorý umiestňujú dvanásť percent svojej výroby mlieka.

K živočíšnej výrobe podniku patrí stále aj chov ošípaných. Výroba sa oproti minulosti znížila a v súčasnosti uzavretý obrat stáda tvorí päťdesiatštyri prasníc.

„Pokiaľ do chovu hovädzieho dobytka sme v nedávnej minulosti investovali približne 530 tisíc eur, chovu ošípaných sa významnejšie investície vyhli. V súčasnosti to považujem za určitú výhodu, keďže nie sme zaťažení odpismi. Aj náklady na pracovnú silu sú minimálne, keďže v chove ošípaných pracuje len jeden zamestnanec,“ hovorí o kompromise, ako zachovať produkciu ošípaných Peter Žák.

Tak ako iné podniky, aj Šalgovce drží v plusových číslach rastlinná výroba. Tu je to ale o niečo ťažšie, keďže hospodária na úpätí Považského Inovca, z čoho vyplýva vyššia svahovitosť. Preto sa družstvo zapojilo do agroenviromentálneho projektu  v rámci základnej schémy na ornej pôde a trvalých trávnych porastov a SOP – stabilizačným osevným postupom na ornej pôde. I vďaka týmto opatreniam sa  podarilo udržať družstvo v kladných číslach štyri roky z celkového päťročného obdobia projektu.

„Naše hospodárenie ovplyvňuje aj nedostatok vlahy, ktorá sa u nás neudrží tak, ako na neďalekých rovinách. Taktiež priemerné množstvo zrážok v našej oblasti je nižšie, ako u susedov,“ hovorí predseda družstva Jozef Hertel, ktorý na podniku pracuje od roku 1973.

Pravdepodobne nepriaznivé pôdno-klimatické podmienky sú dôvodom, prečo bola do Šalgoviec v minulosti sústredená bohatá pridružená výroba. Výroba plastov, ktorá funguje od 60. rokov minulého storočia stále pokračuje, aj keď na družstve si uvedomujú, že táto oblasť má svoje najlepšie časy už za sebou. Konkurencia v podobe lacnejších čínskych produktov odrádza nových odberateľov, ale stále oslovuje tradičných, rokmi overených, s ktorými ich spájajú dlhoročné korektné obchodné vzťahy.

V Šalgovciach vedia, že udržiavanie status quo znamená stagnáciu a preto majú pripravený rozvojový projekt v podobe bioplynovej stanice. Vidia v nej aj určitú kontinuitu s prevádzkou na výrobu metylesteru repkového oleja, ktorá v podniku fungovala od roku 1992 do roku 2009. Bioplynová stanica by pomohla stabilizácii tržieb podniku, ktorú do výraznej miery ovplyvňuje počasie a lokalita hospodárenia. Lokalita významným spôsobom zasiahne aj do samotnej  efektivity  bioplynovej stanice z titulu nižšej priemernej úrody silážnej  kukurice. Družstvo má skôr stabilizované úrody kukurice na zrno a preto obnovilo vlastné sušenie kukurice zakúpením novej sušičky obilia.

Rozvoj rastlinnej výroby je podložený aj investíciami do strojov. Do tejto oblasti za posledné roky investovali 660 tisíc eur. Po roku 1990 boli jedny z prvých, ak nie vôbec prví, ktorí využívali kombajny Claas na Slovensku. Ešte v nedávnej minulosti mali na družstve v prevádzke tri, v tomto období už vyše dvadsaťročné stroje. V tomto roku jeden z nich vymenili za úplne nový.

„Tento kombajn pre nás znamená úsporu času prameniacu z vyššieho výkonu,“  hovorí Peter Žák, ktorý každú investíciu podmieňuje dôslednými ekonomickými prepočtami, čoho výsledkom je, že družstvo, ktoré sa v nedávnej minulosti medzi slovenské top podniky nedostávalo, je vo vyhodnotení Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva už druhý raz za sebou.