Buďte radikálni a revoluční, zaznelo z úst ministra pôdohospodárstva na štvrtkovom protestnom zhromaždení prvovýrobcov mlieka pred bratislavskou mliekarňou. Áno, istá akčnosť je nevyhnutná. V situácii, keď prvovýrobcovia mlieka už niekoľko mesiacov predávajú túto komoditu hlboko pod výrobnými nákladmi to vyzerá tak, že iná cesta nie je.

Mliekarne sa bránia. Vraj cena mlieka je zlá v celej Európskej únii. Na Slovensku je ale druhá najhoršia zo spoločenstva dvadsiatich siedmich štátov. A treba uviesť, že ešte pred rokom sme mali nákupné ceny na úrovni priemernej úrovne EÚ.

V súčasnosti sú pod úrovňou 18 centov za kilogram. Únia ale zaviedla intervenčný nákup sušeného odstredeného mlieka. Ceny boli ešte v januári spracovateľmi komentované, že nič neriešia. Mliekarne totiž vyplácali viac – v priemere 23 centov. Vladimír Chovan, súčasný predseda komory a predtým hlava zväzu prvovýrobcov mlieka sa ale zamýšľa, prečo nevyplácajú farmárom cenu, pri ktorej ani spracovatelia nič neprerobia. Ak mám spotové mlieko, môžem ho dať do sušiarne a farmárovi vyplatiť stále aspoň 21 centov. Cenu, ktorá by mala byť dnom. Mliekarniam, ktoré pôsobia na Slovensku a sú vo veľkej miere v rukách zahraničných vlastníkov, sa ale podarilo čosi nevídané. Cena mlieka klesá a keď by mala dosiahnuť dno, dokáže ho aj preraziť.

Z hľadiska korektnosti budúcich vzťahov veľmi zaujímavo pôsobí aj fakt, že mliekarne oznamujú ceny prvovýrobcom na konci mesiaca. To znamená vtedy, keď už prvovýrobcovia odovzdali niekoľko desiatok tisíc litrov mlieka svojmu spracovateľovi. Ten sa ku koncu mesiaca rozhodne, koľko vôbec zaplatí. Neviem, či ešte v inom odvetví funguje podobný princíp. Krava nie je stroj a nedá sa od produkcie jednoducho vypnúť. Spracovatelia sú si toho vedomí a vedia to aj využiť.

Je dobré, že poľnohospodári sa dokázali zmobilizovať a vo štvrtok slušným, ale v určitých okamihoch aj ráznym spôsobom poukázali na svoje problémy. Minister kroky prvovýrobcov podporuje a žiada razantnosť. Čo to znamená? To naozaj majú producenti mlieka vyjsť do ulíc a podpaľovať autá. Pravdepodobne až vtedy by sa problémom, v súčasnosti približne 650 chovateľov, začala venovať patričná pozornosť zo strany vlády, Európskej únie a možno aj spotrebiteľov.