Dopátrať sa k objemu exportovaného surového kravského mlieka zo Slovenska, do štátov Európskej únie, nie je tak ľahké. Dôvodom je voľný pohyb tovarov v rámci spoločenstva dvadsiatich siedmich štátov. Poľnoinfo.sk predsa len zaujímalo, ako je to s exportom mlieka a zastavili sme sa aj u chovateľa, ktorý si nevie danú možnosť speňažovania produkcie vynachváliť.

„Objem exportu mlieka zo Slovenska do štátov Európskej únie je veľmi ťažko vyčísliť. Z našich prieskumov ale vyplýva, že zo Slovenska sa exportuje maximálne 5 percent produkcie,“ uviedla pre poľnoinfo.sk Zuzana Nouzovská, hlavná sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu.

Možnosť presunu mlieka i za pomyselné hranice môžu využiť najmä prihraničné okresy, kde výška prepravných nákladov nemôže takúto aktivitu významne poznačiť. Ako hovorí Ľubomír Miškolci, predseda Poľnohospodárskeho družstva „Radošinka“ vo Veľkých Ripňanoch, s exportom mlieka zo Slovenska začali presne 1. mája 2004, to znamená v prvý deň vstupu Slovenska do Európskej únie.

„Spomínam si na komickú situáciu, ktorú mi opisovali naši šoféri, ktorí viezli produkciu do mliekarne v Ostrave. Colníci sa pozerali na cisternu a najradšej by zasiahli.“

To už ale nemohli, pokiaľ deň predtým by poľnohospodári z okresu Topoľčany potrebovali veterinárne a colné dokumenty, bez ktorých by mlieko „cestovať“ za hranice nemohlo, tak po vstupe do Únie už neexistovali obmedzenia. Družstevníci z Radošinky sa na vývoz pripravovali približne mesiac a s odberateľom z Českej republiky doteraz spolupracujú.

„Sme spokojní čo sa týka cien mlieka, možnosti vlastnej dopravy do mliekarne, ktorú nám spracovateľ prepláca, ale i korektným jednaním,“ povedal Ľubomír Miškolci.

Pokiaľ priemerné ceny mlieka na Slovensku dosiahli v minulom roku približne 0,27 eur za kilogram, tak priemerné ceny u hospodárov vo Veľkých Ripňanoch boli o viac ako 0,02 eura vyššie. Dobré skúsenosti majú i s vlastnou dopravou, ktorú minulý rok modernizovali a kúpili novú cisternu za viac ako 270 tisíc eur. Korektné vzťahy so spracovateľom predseda družstva demonštruje i situáciami, keď dodávateľ produkcie nie je automaticky sankcionovaný pri výkyve v kvalite, ale je mu poskytnutý priestor na nápravu. To ale neznamená, že táto mliekareň by dlhodobo akceptovala producenta, ktorý nevie udržať kvalitu svojej produkcie. Mliekareň v Ostrave totiž denne spracuje 315 až 330 tisíc litrov mlieka a 40 percent svojich výrobkov umiestňuje na zahraničných trhoch, vďaka čomu vie pravdepodobne svojich dodávateľov i lepšie ohodnotiť.

„Do mliekarne denne dovážame približne 21 tisíc litrov mlieka. Máme záujem zvýšiť našu produkciu na 25 tisíc litrov denne, čo vyplýva aj z veľkosti nášho cisternového vozidla,“ hovorí Ľubomír Miškolci.

V súvislosti s platbami štátu na VDJ, úžitkovosti červeného holsteina na úrovni 8600 litrov za rok, dopravou mlieka, ktorá prinesie do podniky nezanedbateľné euro a vyriešením speňažovania formou exportu sa stal chov hovädzieho dobytka v PD Radošinka tým, čo pomáha ekonomike družstva. Už teraz ale uvažujú nad tým, ako rozvíjať tento ťažký priemysel slovenského poľnohospodárstva nielen v rámci svojho podniku, ale i širšieho regiónu.