Najnaliehavejším novoročným želaním predsedu Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností (ZPDaOS) SR Milana Mišánika je, aby si živoriace slovenské pôdohospodárstvo opätovne vydobylo zaslúžené celospoločenské postavenie a oveľa vhodnejšie podmienky pre rozvoj.

„Náš agrosektor sa bolestivo borí s nepriaznivo nastavenou nielen domácou, ale najmä európskou legislatívou. V kuloároch sa čoraz hlasnejšie hovorí, že Európska únia pripravuje spoločnú poľnohospodársku politiku fakticky až do roku 2028, preto by naši politici mali dávať pozor, aby sme pri jej tvorbe neťahali opäť za krátky koniec povrazu,“ zdôraznil Mišánik.

V tejto súvislosti poukázal na historicky nepopierateľný význam poľnohospodárstva ako strategického odvetvia ekonomiky každého štátu.

„V poslednom období sa presviedčame, že ustúpenie od poľnohospodárskej prvovýroby a odkázanosť na ponuku dovážaných potravín v obchodných reťazcoch má nedozerné následky na zamestnanosť obyvateľstva, životnú úroveň či krajinotvorbu,“ pokračoval.

Nesprávna koncepcia podľa neho vážne ohrozuje aj potravinovú bezpečnosť.

„Stratili sme odvekú kontrolu nad výrobou viacerých tradičných komodít. Stačí si napríklad uvedomiť, že na pulty mnohých predajní prichádza viac ako polovica objemu konzumného mlieka spoza hraníc a prakticky nevieme, čo všetko vstúpilo do procesu jeho výroby,“ povedal predseda ZPDaOS.

Zároveň spresnil, že „poľnohospodárstvo a potravinárstvo kedysi zamestnávali takmer pol milióna Slovákov. Mnohí spomedzi nich dnes stoja bez perspektívy v dlhých radoch na úradoch práce, lebo žijú väčšinou v odľahlých regiónoch, kde je obrovským problémom nájsť si iné uplatnenie,“ prízvukoval Mišánik.

„Neostáva nič iné iba optimisticky dúfať, že sa poučíme z histórie skôr, ako bude neskoro. Poľnohospodári nemôžu byť povrchne vnímaní iba ako poberatelia dotácií, ale ako účinní ochrancovia našich spoločných záujmov. Ak sa tak nestane, naša dedovizeň sa definitívne ocitne v cudzích rukách a vinu budeme niesť všetci, ktorí sme to dopustili,“ dodal Mišánik.