Jozef Urminský je nepochybne osobnosťou, ktorá už roky formuje tvár našej agrárnej politiky. Zanietený diskutér, predseda prosperujúceho družstva, šéf regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a predseda jubilujúceho Združenia pestovateľov obilnín. V rozhovore s ním sme sa zamerali najmä na poslednú menovanú tému. Desaťročnica organizácie, ktorú vedie od samotného vzniku a blížiaca sa žatva.

Podľa štatistík úrod obilnín od roku 1985 do roku 1990 naši poľnohospodári takmer pravidelne prekračovali päť tonové výnosy. V súčasnosti disponujú o generácie vyspelejšou technikou, modernými hybridmi, ale aj účinnejšou chémiou. Čím to je, že sa náš roľník uspokojil s úrodami, ktoré len mierne prekračujú štyri tony z hektára?

Dovolím si tvrdiť, že koncom osemdesiatych rokov bolo naše poľnohospodárstvo čo do úrovne hnojenia, biologického materiálu, ale aj v oblasti klimatických podmienok na vysokej úrovni aj v porovnaní so štátmi Európskeho spoločenstva. Deväťdesiate roky priniesli tvrdú reštrukturalizáciu a obdobie neistoty. Väčšina poľnohospodárov, aby neohrozili fungovanie svojich podnikov zvolili radšej cestu extenzity, ktorej výsledkom je napríklad pokles dávok čistých živín NPK často na jednu polovicu až jednu tretinu úrovne osemdesiatych rokov. Druhým faktorom sú klimatické zmeny a devastácia závlahových a odvodňovacích systémov. Korelácia týchto skutočností spôsobila, že sedliak nemal v rukách pôdohospodársky režim, čo viedlo znova k extenzite. O treťom faktore si myslím, že je rozhodujúci. Na jednej strane majú farmári prístup k najnovším technológiám, k najprogresívnejšiemu biologickému materiálu, ale na druhej strane tieto aspekty vyžadujú vysokú racionalizáciu výroby. V aktuálnom období sa začali prejavovať aj prvky monokultúry. Na našich podnikoch sa pestujú najmä obilniny a olejniny. Pokles stavov v živočíšnej výrobe spôsobil zníženú produkciu hnoja. Kvalitný a vysokovýkonný biologický materiál vyžaduje adekvátnu výživu a ochranu. Keď si všetky tieto faktory spojíme dohromady, tak to sú prvky extenzity, ktoré nemohli docieliť udržanie úrovne intenzity z osemdesiatych rokov.

Združenie pestovateľov obilnín tento rok oslavuje desiate výročie založenia. Aké boli pohnútky na jeho vznik?

Prioritne si to žiadal vstup do Európskej únie, otvorenie celého trhu s obilninami, často neskúsenosť pestovateľov so zahraničnou obchodnou činnosťou a v neposlednom rade prebytok obilia na trhu. Hneď v prvom roku sme aktívne prispeli k tomu, aby sa od pestovateľov do intervenčného nákupu PPA vykúpilo od 250 – 300 tisíc ton obilia za cenu 101,31 eur za tonu. V roku 2005 Združenie presadilo, aby sa uplatňovali kvalitatívne normy Európskej únie, pričom ukazovateľom nebol lepok nad 25 percent, ale dusikaté látky na úrovni triedy kvality A. Tým sa okresali subjektívne faktory hodnotenia kvality pšenice v bývalých poľnonákupoch v prospech farmárov, čo bol ekonomický prínos pre pestovateľov obilnín.  K tomu prispel  i fakt, že za účasti združenia sa presadilo  uplatňovanie  takzvaných certifikovaných skladov,  určených na uskladnenie intervenčného obilia.

Keď sa presunieme do súčasnosti?

Ostatným veľkým úspechom združenia v súčinnosti so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a agrovýborom Národnej rady bola novelizácia Zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. januára tohto roka. Tým sa docielilo, že farmári môžu maximálne zúrodňovať a ošetrovať kraje parciel a poľných ciest proti samonáletu a v súčinnosti so správcami vodných tokov, melioračných kanálov a zavlažovacích kanálov riešiť ich rekultiváciu od samonáletov.  V rámci združenia sa zaviedol nový prvok, monitoring predajných cien obilia v Slovenskej republike a v Európskej únii, cien nakupovaných priemyselných hnojív, pripravujú sa osivá a chémia. To znamená, že pestovateľ má dostatočné množstvo informácií, aby sa správne rozhodol o ekonomickom efekte.   

Pestovateľská výmera obilnín vašich členov dosahuje 7,2 percenta. Podiel na produkcii ale až 8,7 percenta. To znamená, že členmi združenia sú pravdepodobne tí, ktorí dosahujú nadpriemerné úrody. Čím si to vysvetľujete? 

Prevažná väčšina našich členov sú stredné a väčšie podniky zo západoslovenského regiónu, ale samozrejme združujeme podniky aj z ostatných častí Slovenska. Medzi členmi máme aj príklady malých farmárov. Tí, čo vstúpili do združenia pochopili, že ten kto je včas pri informáciách sa dokáže bleskovo zorientovať a vie prijať ďalekosiahle progresívne rozhodnutie. Niekto by mohol namietať, že tí rozhodujúci pestovatelia nie sú tak zraniteľní, ako sú malí. Opak je pravdou. Tým, že sú veľkí a majú vysoké zastúpenie obilnín v osevnom postupe sú ďaleko zraniteľnejší pri zakladaní, tvarovaní, ale aj  odbytovaní úrody. Je rozdiel ponúknuť na trh tisíc ton a dodávať na trh 8 až 12 tisíc ton obilnín ročne. Otvoril sa nám priestor vyvážať do zahraničia a to sú faktory, ktoré mne jednoznačne hovoria, že aj strední a veľkí sa musia združovať, aby svoju výrobu čo maximálne zefektívňovali. Je na škodu veci, že to nepochopili mnohí pestovatelia, ale aj spracovatelia. Preto často za lepší koniec ťahajú obchodné reťazce. Tento stav  je národný problém a musí si to uvedomiť  i vláda ak chce pre občana cenove prijateľné a slovenské potraviny.

Je Združenie pestovateľov obilnín len krok k tomu, aby z neho vznikla organizácia, ktorá by aj odbytovala produkciu, poprípade nakupovala vstupy do výroby?

Keď sme zakladali združenie tak sme prijali dva základné princípy. Členmi môžu byť len producenti a druhý princíp je, že sa nebudeme zaoberať realizáciou obchodnej činnosti za členov. Našim cieľom je poskytovať včasné a kvalitné informačné toky pre členov z oblasti legislatívy, obchodných vzťahov a z oblasti národohospodárskej politiky. Jednoducho informovať o tom, čo je nevyhnutné pre zefektívnenie pestovateľských činností našich členov a slovenského obilninárstva.

Pozitívnym príkladom môže byť Česká republika?

Výsledky českého agrorezortu sú za ostatné roky značne vyššie. Pre porovnanie môžeme poukázať na minulý rok, keď úroda pšenice za riekou Moravou dosiahla priemerne 5,75 ton z hektára a u nás 4,6 ton z hektára. Je tento stav iba o podporách, alebo sme si zvykli hospodáriť extenzívne?

Cena obilnín sa netvorí na Slovensku. Ako ale môže ovplyvniť pomoc Európskej únie Ukrajine, ktorá povolila bezcolný dovoz 750 tisíc ton pšenice a milión ton kukurice.

Slovensko je v obilninách sebestačné a pokrýva dostatočne potrebu Slovenskej republiky. Rádovo okolo 30 – 40 percent obilnín sa zo Slovenska vyváža do zahraničia. Doterajšie skúsenosti a ekonomické prepočty hovoria, že obilniny z Ukrajiny budú smerovať k Čiernemu moru a ďalej a nie je predpoklad, že by nás mali ovplyvniť. Ďalej sa preverí stabilnosť, dlhodobosť odberateľských  vzťahov medzi  pestovateľmi SR i domácimi spracovateľmi.

Vývoj počasia od začiatku roka akoby poľnohospodárom prial. Posledné dni a extrémne horúce a suché počasie môže ovplyvniť úrodu pšenice?

Úroda v aktuálnom hospodárskom roku sa založila dobre, do zimy vchádzali obilniny v dobrej kondícii, prezimovali dobre a z časti im priala aj jar. Teraz všetko závisí od vývoja počasia v čase dozrievania hustosiatych obilnín. V roku 2012 bola problémom úroda, v roku 2013 cena. Pestovatelia by po dvoch zložitých pestovateľských rokoch potrebovali stabilný ročník.