Zatiaľ čo väčšina európskeho poľnohospodárstva má problém osloviť mladých ľudí, spoločnosť AGROPEK TEAM vo Veľkom Grobe, ktorá patrí do skupiny Mačaj, ukazuje, že to ide. Podnik vedú ľudia vo vekovej kategórii okolo tridsať rokov. K skúsenejším traktoristom sa v posledných rokoch pridáva najmladšia generácia. Každoročne podchytia niekoľkých študentov vďaka zaradeniu podniku do duálneho vzdelávania, ktoré prepája vyučovací proces s praxou priamo na farmách. Spolupracujú s troma strednými poľnohospodárskymi školami v širšom regióne.

Študenti

„Tridsiatku študentov učíme priamo na traktoroch aj v dielni. Majú možnosť stretnúť sa s modernou technikou a širokým spektrom poľnohospodárskych prác,“ hovorí Tomáš Paška, výrobný riaditeľ AGROPEK TEAM vo Veľkom Grobe.

Každoročne končí štúdium približne desať študentov tretích ročníkov, z ktorých zväčša traja pokračujú v práci priamo na farme. Aj samotné vedenie AGROPEK TEAM dôverne pozná prevádzku zo všetkých úrovni výroby. Napríklad agronóm Jozef Tomlák začínal v spoločnosti ako traktorista a až neskôr si doplnil vzdelanie na vysokej škole v Nitre. Dnes spolu s Tomášom Paškom a Dávidom Ivánom zodpovedajú za rastlinnú výrobu firmy.

Podobne je to aj pri mechanizátoroch. Opäť ide o troch mladých ľudí. Patrik Ballán pôsobil najskôr ako traktorista, Ivan Tomčík je vyštudovaný mechanizátor a Roman Píš je stále ešte študentom poľnohospodárskej univerzity, napriek tomu už pracuje ako mechanizátor.

„Najväčší potenciál je, keď ľudia chcú. Držíme si náš tím tak, aby sme si do neho nepustili nejakého lajdáka,“ vysvetľuje Tomáš Paška.

Osivová kukurica

Ak pri užšom manažmente majú takúto filozofiu všetci poľnohospodári, pri rutinných činnostiach výroby a menej atraktívnych pozíciách je situácia v poľnohospodárstve často výrazne zložitejšia. Ešte vypuklejšie sa to prejavuje pri sezónnych prácach, kde sa podniky spoliehajú na brigádnikov, ktorí prichádzajú len na pár týždňov a ich kvalita aj spoľahlivosť býva rôzna. AGROPEK TEAM však túto bariéru dokázal prekonať. Každé leto k nim nastúpi vyše stovka overených brigádnikov, najmä z Kysúc. Od Tomáša Pašku na nich nepočuť krivé slovo. Do okolia Veľkého Grobu prichádzajú zväčša mladí ľudia, často vysokoškoláci. Väčšina z nich sa vracia opakovane, majú spoločnú históriu, dobré vzťahy, vzájomnú zodpovednosť. Pomáhajú v kastrácii osivovej kukurice, ktorou síce pestovatelia v skupine Mačaj nie sú tak známi ako zemiakmi alebo cibuľou, ale v rámci jej produkcie patria k významným európskym hráčom.

„V posledných štyroch rokoch pestujeme na našom stredisku ročne viac ako 700 hektárov osivovej kukurice pre päť osivárskych firiem,“ hovorí Tomáš Paška.

Ak číslo ukotvíme v európskej výmere pestovania osivovej kukurice, podnik dosahuje 0,5 percentný podiel na európskych výmerách. Na Slovensku sú pritom ešte ďalšie desiatky menších pestovateľov osivovej kukurice, čo vyplynulo z histórie jej produkcie na Považí sústredenej do okolia obce Ostrov, kde už v osemdesiatych rokoch vznikol moderný spracovateľský závod. Osivová kukurica je pre slovenských poľnohospodárov už desaťročia lukratívna, ale aj nesmierne náročná plodina. Najviac sa hovorí o dobre načasovanej a zvládnutej kastrácii samičích jedincov a dostatočnej závlahovej dávke. V AGROPEK TEAM počas sezóny dodávajú na parcelu často až cez 300 mm vlahy.

„Nie je to len o sejbe a zbere. Pri osivovej kukurici rozhoduje každá hodina. Keď v júli zmeškáte rozhodujúce momenty kastrácie, porast môže byť za 24 hodín znehodnotený, zároveň však príliš včasné zásahy tiež znižujú potenciál úrody,“ hovorí Tomáš Paška.

Výrobný riaditeľ prišiel do Veľkého Grobu z osivárskej spoločnosti, kde sedem rokov kontroloval kvalitu produkcie osív kukurice. Jeho úlohou bolo do Veľkého Grobu preniesť vedomosti a skúsenosti získané od desiatok poľnohospodárskych subjektov.

„Tých faktorov, ktoré som si všimol u iných pestovateľov je mnoho. Načasovanie závlahy, kvalita sejby a kastrácie, ale aj chemická ochrana, to sú všetko dôležité súčasti úspešného pestovania kukurice. Problémom je, že kastrovanie kukurice prebieha v čase žatvy a tak sa pri mnohých podnikoch môže jej pestovanie v kľúčových fázach dostať do úzadia. Na toto si dávam pozor, aby ani jedna z prác u nás na podniku nebola podcenená,“ hovorí Tomáš Paška.

 

Zlepšovať stav pôdy

Stredisko vo Veľkom Grobe vzniklo oddelením sa od centralizovaného strediska skupiny Mačaj v Lúčnom Dvore. Okrem osivovej kukurice sa orientuje na pestovanie extenzívnych plodín ako sú pšenica, jačmeň, kukurica, cukrová repa, hrach, mak, repka alebo sója. Pestuje aj raž alebo kukuricu na siláž pre bioplynovú stanicu. Od budúceho roka budú aj oni pestovať zemiaky a cibuľu, čím sa stanú najkomplexnejším subjektom skupiny Mačaj.

Ich fungovanie pritom už dnes výrazne ovplyvňuje aj ostatné podniky. V súčasnosti napríklad spolupracujú pri tvorbe osevných plánov celej skupiny a starajú sa o pôdu tým, že zlepšujú jej štruktúru. Podnik pre celú skupinu zabezpečuje organické hnojenie desiatkami tisíc ton hovädzieho, kuracieho a konského hnoja, kompostom aj digestátom. Kompost si vyrábajú sami. V stredisku majú vlastnú kompostáreň s produkciou 5 000 ton. Každoročnou činnosťou je aplikácia sádrovca na 1800 hektároch pôdy.

„Nesypeme ho len preto, že sa to robí. Sledujeme štruktúru pôdy, jej chemické a fyzikálne vlastnosti, určujeme dávkovanie, intervaly. Cieľom je zlepšiť zadržiavanie vlahy a dostupnosť živín z pôdy,“ vysvetľuje Tomáš Paška.