Hansen: Stropovanie je nevyhnutné, ak chceme mať dostatok peňazí na generačnú výmenu
Členské štáty EÚ sa zhodujú v názore, že je nevyhnutné v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) prednostne podporiť generačnú výmenu na farmách, ktorá je kľúčová z hľadiska budúcej potravinovej bezpečnosti EÚ. Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen touto prioritou vysvetlil niektoré nepopulárne opatrenia budúcej SPP.
„Dostalo sa ku mne veľa pochybností ohľadne stropovania a degresivity. Keď chceme podporiť tých, ktorí to najviac potrebujú, a všetci súhlasia, že generačná výmena musí byť prioritou, musíme na to vziať niekde zdroje. Keď peniaze majú niekam ísť, tak ich treba aj odniekiaľ zobrať,“ uviedol Christophe Hansen na tlačovej konferencii počas decembrového zasadania Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v Bruseli.
Mladým na úkor veľkých
Podpora pre generačnú výmenu sa podľa návrhu Komisie k SPP po roku 2028 má zvýšiť na šesť percent, oproti súčasným trom percentám. Slovensko, kde veľké poľnohospodárske podniky najviac tratia následkom určenia hornej hranice podpory na pôdu a jej percentuálneho znižovania pri farmách určitej veľkosti, patrí k najväčším kritikom tohto opatrenia. Slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč sa k nemu vyjadril aj počas decembrového zasadania Agrifish.
„Snažíme sa vysvetliť kolegom aj komisii, že stropovanie priamych platieb by znamenalo, že Slovensko bude mať ohrozených 80 až 90 percent poľnohospodárskych subjektov,“ povedal novinárom v Bruseli.
Zároveň upozornil, že sa o tom v konečnom dôsledku bude rozhodovať v Rade EÚ a cíti „silnú podporu od premiéra Roberta Fica“, preto verí, že sa toto rozhodnutie „podarí zvrátiť“.
Na minulom zasadaní rady Agrifish Hansen zdôraznil, že peniaze, o ktoré dostanú veľké podniky menej, ostanú doma, že si ich každý členský štát presmeruje tam, kde to najviac potrebuje. Pokiaľ by mala byť generačná výmena oblasťou, kam sa peniaze presmerujú prioritne, malo by mať Slovensko na tento účel najväčší objem prostriedkov.
„Budeme o tom ešte diskutovať a uvidíme, či to členské štáty s podporou generačnej výmeny naozaj myslia vážne,“ vyhlásil Hansen.
Peniaze aj nad rámec SPP
Generačná výmena na farmách je kľúčová aj z hľadiska procesu inovácií v poľnohospodárstve, ktoré boli spolu so zjednodušením pravidiel témou decembrového zasadania. Bol to posledný tematický blok, ktorý k návrhu budúcej SPP usporiadalo v rámci Agrifish dánske predsedníctvo.
V analýze o inováciách, ktorú predstavil dánsky minister poľnohospodárstva Jacob Jensen sa hovorí o dvoch balíkoch nad rámec SPP, z ktorých môžu poľnohospodári čerpať na inovácie v rokoch 2028 – 2034: Európskom fonde konkurencieschopnosti a výskumnom projekte Horizon Europe.
Tieto fondy nie sú priamo určené poľnohospodárom a nerozhoduje sa o nich na úrovni rady Agrifish, ale počíta sa v nich aj s nimi (o fonde konkurencieschopnosti rozhoduje Rada pre všeobecné záležitosti, o Horizon Europe zase Rada pre konkurencieschopnosť).
Témy
Vo Fonde konkurencieschopnosti sa spojilo niekoľko existujúcich nástrojov. Financovanie bude možné v jednom zo štyroch takzvaných “politických okien” prostredníctvom pracovných programov.
Agropotravinového sektora sa najviac týkajú dve politické okná. Prvé je pre oblasť zdravia, biotechnológií, poľnohospodárstva a bioekonomiky, druhé je určené pre oblasť čistej transformácie a dekarbonizácie.
„Budúci fond konkurencieschopnosti disponuje rozpočtom 40 miliárd eur a predstavuje veľa príležitostí pre investovanie do agropotravinového sektora,“ uviedol Hansen.
Vyzdvihol aj Systém poľnohospodárskych poznatkov a inovácií (AKIS) a poradenské služby pre farmárov.
„Členské štáty musia zabezpečiť, aby farmári mali prístup k inováciám a novým poznatkom – najmä prostredníctvom AKIS. V rámci neho musia členské štáty zaviesť systém poskytovania poľnohospodárskych poradenských služieb na podporu prístupu k poznatkom a širšiemu nasadeniu a využívaniu inovácií, napríklad riešení založených na dátach a digitálnych nástrojoch,“ uvádza dánska analýza.
Zjednodušenia
Z hľadiska inovácií sú kľúčové zjednodušenia, aby sa nové technológie mohli dostávať rýchlejšie do praxe. Zjednodušenia boli druhou témou decembrového zasadania.
„Budeme mať harmonizované postupy pre žiadosti, umožníme synergie pre využívanie prostriedkov z rôznych fondov, budeme podporovať preškoľovanie, nadobúdanie nových znalostí i prispôsobenie klimatickej a digitálnej transformácii,“ uviedol Jensen.
Analýza i eurokomisár medzi zjednodušeniami vyzdvihovali najmä to, čo ministri poľnohospodárstva najviac kritizujú: zrušenie dvojpilierovej štruktúry SPP.
„Bude to znamenať, že napríklad pre zelené schémy bude platiť spoločný súbor pravidiel, nebude dochádzať k prevodom finančných prostriedkov medzi piliermi a platné finančné pravidlá budú rovnaké.“
Členské štáty zároveň nebudú musieť predkladať SWOT analýzu ako súčasť plánov.
„Budeme zavádzať nový mechanizmus pre urýchlenú realizáciu individuálnych projektov a ich výsledkov,“ povedal Hansen.
17 rokovaní za dva mesiace
Richard Takáč sa vo štvrtok v Bruseli stretol so svojimi kolegami zo štátov V4, Rakúska a Írska, so zástupcami organizácie európskych farmárov Copa Cogeca a rokoval aj s poslancami EP za Progresívne Slovensko.
„Prekvapujúco sa v pohľade na poľnohospodárske záležitosti do určitej miery zhodujeme. Ale nezhodujeme v tom, že treba dávať peniaze predovšetkým na zbrojenie,“ uviedol Takáč novinárom ohľadne rokovaní so zástupcami opozičnej strany v EP.
Takáč vyzdvihol, že v priebehu uplynulých dvoch mesiacov absolvoval 17 bilaterálnych rokovaní, ktoré považuje za dôležité z hľadiska utvárania spoločného stanoviska k budúcej SPP. Podporil zároveň postoj Copa Cogeca a protesty farmárov.


