Škody spôsobené poľovnou zverou a veľkými šelmami v poľnohospodárstve neustále narastajú. Roľníci logicky volajú po účinných riešeniach, vrátane zvýšeného odstrelu premnožených zvierat.

Ochrancovia prírody však na druhej strane zvyčajne spochybňujú tvrdenia o ich prehnane vysokých počtoch a kritizujú rôzne opatrenia, ktoré sa v tomto smere prijímajú. Príkladom je nedávno povolený mimoriadny odstrel 80 vlkov, ktorý považujú za nesprávny a neprimeraný.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) sa v tejto problematike angažuje už dlhšie. Významným krokom bolo zorganizovanie konferencie v októbri tohto roka v Banskej Bystrici, ktorej sa zúčastnili zástupcovia všetkých zainteresovaných strán. Vyplynulo z nej, že kľúčové je zreálnenie počtov zveri a ich efektívne usmerňovanie prostredníctvom lovu. Toto všetko by sa mohlo robiť aj na základe momentálne platnej legislatívy, ale prax potvrdzuje, že to tak nie je a poľovná zver sa jednoducho premnožila.

V poradí tretia koncepcia rozvoja poľovníctva, ktorú v roku 1993 vypracoval Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene, prijala vo vzťahu ku škodám zverou na lesných porastoch zámer znížiť jarné stavy jelenej zveri na približne 20 000 jedincov, danielej na 3 700, muflonej na 4-tisíc a diviačej na 9 900 kusov. Tento zámer sa však nepodarilo realizovať, v dôsledku čoho sa jarné kmeňové stavy raticovej zveri od roku 2000 podstatne zvyšovali. V prípade jelenej zveri došlo k ich nárastu o 74 %, u danielej o 125 %, muflonej o 96 %, srnčej o 48 % a diviačej o 58 %. Zároveň sa zvyšovali aj normované kmeňové stavy raticovej zveri. Pokiaľ ide o šelmy, v porovnaní s rokom 2000 stúpli počty medveďov o 40 %, divých mačiek o 138 %, rysov o 65 % a vlkov o 60 %. Takýto vývoj musí byť logicky spojený so zvyšovaním škôd na poľnohospodárskych plodinách a hospodárskych zvieratách.

Ján Hacaj zo Združenia pezinských vinohradníkov a vinárov má so škodami spôsobenými poľovnou zverou veľké problémy.

„Ťažkosti sú s vymáhaním náhrad za tieto škody, pričom naše vinohrady najviac trpia nájazdmi diviakov, danielov a škorcov. Medzi najpostihnutejšie patria vinohrady na hraniciach s lesom. Zver sa jednoducho naučila kŕmiť hroznom a jej apetít spôsobuje 30- až 50-percentné škody na úrodách. A to rozhodne nie je málo a nemôžeme to prehliadať,“ uviedol Hacaj.

Ako ďalej uviedol J. Hacaj, riešením by mohlo byť spracovanie dôkladnej analýzy zákona o poľovníctve, ktorá by vyústila do prípravy návrhu jeho novely. Podnikateľský sektor by uvítal tiež jednotnú metodiku postupu vymáhania náhrad. No a za úvahú stojí aj podpora budovania elektrických oplôtkov, ktoré sa – aspoň v malokarpatských vinohradoch – ukazujú ako relatívne účinný ochranný prvok.

V každom prípade však bude dôležité najmä reálne vykazovať počty zvierat a v nadväznosti na to objektivizovať plány jej lovu. Podľa SPPK by sa na tom mohli a mali podieľať nielen užívatelia poľovných revírov, ale aj samotní poľnohospodári. V súvislosti so škodami spôsobovanými veľkými chránenými šelmami – predovšetkým medveďmi a vlkmi – je potrebné zvážiť možnosť prevencie prostredníctvom riadenej regulácie stavov, ktorej by mal predchádzať dôsledný monitoring počtov zveri.