Jasná definícia látok biologickej ochrany, rýchlejšie schvaľovacie procesy pre nové prostriedky, urýchlenie vzájomného uznávania prípravkov členskými štátmi, väčšia informovanosť farmárov a dostatok financií. Dva výbory Európskeho parlamentu schválili dokument, v ktorom navrhujú spôsoby, ako urýchliť uvedenie nových prostriedkov biologickej ochrany rastlín na trh.

„Ak chceme znížiť našu závislosť od chemických pesticídov, poľnohospodári potrebujú dostupné, bezpečné a účinné alternatívy. Biologická ochrana je na to vhodná, ale iba ak budeme mať patričný rámec na jej rozvoj,“ uviedla Anna Strolenberg, členka Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Podľa člena Výboru pre životné prostredie, zmenu klímy a bezpečnosť potravín, Alexandra Bernhubera, dokážeme plne využiť potenciál biologickej ochrany iba vtedy, keď sa registrácia prípravkov zrýchli a zároveň sa zvýši financovanie na úrovni Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) aj členských štátov.

Čo je to biologická ochrana

Schvaľovanie pesticídov aj prostriedkov biologickej ochrany rastlín dnes určuje Nariadenie (ES) č. 1107/2009. V roku 2022 boli prijaté dve modifikácie tohto nariadenia, ktoré schvaľovanie biologických prostriedkov urýchlili. Kým proces schvaľovania nových chemických prípravkov trvá päť až desať rokov a sú k tomu potrebné stovky štúdií, tento proces pri biologických prostriedkoch trvá nanajvýš tri roky a postačia desiatky štúdií. Podľa poslancov sú však potrebné ďalšie modifikácie, predovšetkým chýba jasná právna definícia toho, čo všetko sa radí medzi látky biologickej ochrany rastlín.

Účinnosť prostriedku biologickej ochrany rastlín môže byť založená na pôsobení živých mikroorganizmov ako sú huby, baktérie a vírusy, mikroorganizmov neschopných života, semiochemikálií, napríklad feromónov, výťažkov z prírodných zdrojov – najmä rastlín či rias, látok produkovaných mikroorganizmami, látok totožných s látkami produkovanými živými organizmami, zložiek biologických organizmov, ale aj anorganických látok vyskytujúcich sa v prírode s výnimkou ťažkých kovov a ich solí. Môžu však predstavovať aj kombináciu semiochemikálií, rastlinných extraktov a rôznych druhov a kmeňov mikroorganizmov.

Čo z toho vyplýva pre členské štáty

Podľa návrhu poslancov by z toho vyplynuli isté úlohy aj na úrovni členských štátov. Mali by zaviesť jednoduché postupy ich schvaľovania, zriadiť kontaktné miesta, vyčleniť príslušným orgánom dostatočný rozpočet, personál aj odborné znalosti. Ďalej navrhujú, aby možnosti biologickej kontroly ponúkali poľnohospodárom v rámci nezávislých poradenských systémov.

Cieľom návrhov je „zachovať produktivitu poľnohospodárstva a umožniť farmárom, aby mali dostatok účinných a cenovo dostupných prostriedkov na ochranu svojich plodín.“

EP by mal o tomto návrhu rozhodnúť na plenárnom zasadaní 24. – 27. novembra 2025.