Zásluhový systém namiesto vyplácania podpôr na hektár bez ohľadu na to, čo sa na ňom deje a produkuje – aj takáto zmena by mohla prísť v rámci budúcej spoločnej poľnohospodárskej politiky. O zmenách v agrodotáciách sa na európskej pôde hovorí dlhodobo. V praxi však naďalej roky fungujú priame platby, teda platby na plochu, ktoré sú odviazané od produkcie, a cez ktoré k poľnohospodárom pritečie až 75 percent z balíka peňazí vyčlenených pre poľnohospodárstvo. Hoci aktuálne obdobie SPP sa začalo len vlani, už teraz sa vedú diskusie o tom, aké zmeny je potrebné prijať v rámci budúcej agropolitiky. Možné opatrenia naznačil aj Strategický dialóg, ktorého výsledky nedávno predložila skupina odborníkov predsedníčke Európskej komisie.

„Po siedmich mesiacoch intenzívnej práce sa členovia Strategického dialógu dohodli na spoločnom koncepčnom konsenze pre budúcnosť poľnohospodárstva a potravinárstva v Európe prostredníctvom novej kultúry vzájomného porozumenia a komunikácie. Tieto spoločné perspektívy, na ktorých sa dohodla rôznorodá a reprezentatívna skupina zainteresovaných strán v tomto sektore, tvoria holistický a spoločenský prístup k riešeniu environmentálnych, klimatických, ekonomických a sociálno-politických cieľov EÚ,“ vyjadril sa Peter Strohschneider, predseda Strategického dialógu.

Prekvapenie 

Okrem iného dokument hovorí o tom, že systém dotácií v podobe priamych platieb by sa mal zmeniť. Peniaze by v prvom rade mali prúdiť k poľnohospodárom, ktorí ich potrebujú, alebo si ich zaslúžia. V praxi by to malo znamenať podporu najmä mladých a malých poľnohospodárov, ako aj tých, ktorí svojim hospodárením na pôde prispievajú k udržateľnosti prostredia alebo k vytváraniu pracovných miest. K ďalším opatreniam má patriť aj to, aby samotné opatrenia, smerujúce k udržateľnosti a ekológii, boli financované nie z peňazí poľnohospodárov, ale zo špeciálnych fondov. Navrhovaných opatrení v Strategickom dialógu je, samozrejme, viac.

„Musím povedať, že závery Strategického dialógu nás prekvapili, a neprekvapili nás príjemne. Nateraz jednoznačne hodnotíme jeho závery skôr negatívne, ako pozitívne. Avšak nie len preto, že sa má zmeniť nejaký systém platieb, ale aj preto, že rôzne predchádzajúce rokovania, ktoré sme mali v rámci Európskej komisie aj organizácie Copa Cogeca, ktorá nás na diskusiách zastupovala, viedli k úplne iným predstavám a k iným cieľom, ako sa nakoniec v danom dokumente objavilo. Samotný dokument skutočne nevychádza z predchádzajúcich dialógov. Posledné dni rokovania o Strategickom dialógu prebiehali za zavretými dverami. Je viacero zúčastnených skupín, ktoré sa vyjadrili, že jednoznačne sa s výsledkami nestotožňujú, a to práve preto, že samotné závery nebolo možné s nikým komunikovať,“ vysvetlil Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Šéf agrokomory neskrýva sklamanie.

„Sme veľmi nespokojní, pretože máme pocit, že protesty, ktoré boli na prelome zimy a jari vôbec nepadli na úrodnú pôdu. Keď si samotný dokument podrobnejšie pozriete, je tam nárast byrokracie, nárast administrácie, konštatuje sa tam, že obchodné vzťahy s tretími krajinami sú vyvážené, udržateľné a spravodlivé, pričom my dlhodobo poukazujeme na to, že to tak nie je,“ dodal A. Gadoš.

Skončia priame platby?

Vo vzťahu k návrhom zmeniť systém prerozdelenia peňazí vyčlenených pre sektor v rámci Európskej únie, je podľa neho zatiaľ dostupných málo informácií.

„Podľa samotného dokumentu by priame platby nemali byť orientované na podniky, ktoré ich nepotrebujú, respektíve – tieto platby by mali by byť v takýchto prípadoch na minimálnej úrovni. Ale povedzme si na rovinu – to funguje už aj dnes. Ak má niekto podnik vyslovene len s ornou pôdou bez živočíšnej výroby a pestuje len pár plodín, dostáva len základnú platbu, nič viac. Preto nerozumieme, kam aktéri Strategického dialógu smerovali,“ uviedol Andrej Gajdoš, ktorý hovorí, že potrebujú vedieť viac detailov, ako by mal nový systém vyzerať.

„Treba si uvedomiť to, že na európskej úrovni každý lobuje za svojich poľnohospodárov. Štruktúra poľnohospodárskych podnikov v EÚ je veľmi rozdielna a my sa obávame, že hlas krajín V4, ako aj napríklad pobaltských krajín, nie je až taký silný, ako hlas Francúzska, Španielska či Portugalska,“ uviedol Andrej Gajdoš.

V prípade systému priamych platieb sa podľa neho treba obzrieť za tým, prečo tento systém dotácií vlastne vznikol.

„Základný význam bol, aby priame platby zabezpečili dostatočný a spravodlivý systém pre poľnohospodárov bez ohľadu na to, ako úrodu speňažia a podobne. Pokiaľ by poľnohospodári o priame platby prišli, a nastal by rok, že by nedokázali úrodu speňažiť na úrovni, akú očakávajú, aby pokryli svoje vstupy, môže sa stať, že to veľmi silno pocítia,“ dodal Andrej Gajdoš.

Anketa

Portál poľnoinfo.sk sa zaujímal o to, ako návrhy, o ktorých sa v najbližších rokoch bude ešte diskutovať na rôznych úrovniach, vnímajú aj poľnohospodári hospodáriaci na Slovensku. Ako krajina sme totiž známa rozľahlými lánmi polí a monokultúrami plodín, ktoré nie sú náročné na ľudskú prácu. V rámci Európskej únie patria monobloky pôdy u nás k najväčším v Európe. Poľnohospodárov sme oslovili v e-mailovej ankete.

V rámci vzorky, ktorá sa v ankete vyjadrila,  malo 44 percent respondentov špeciálnu rastlinnú výrobu a asi 71 percent deklarovalo živočíšnu výrobu. Len 26 a pol percenta respondentov v ankete uviedlo, že by prípadný systém prerozdeľovania dotácií na základe zásluhovosti a toho, kto ich potrebuje najviac, spôsobil v ich podnikaní problémy. Na druhej strane 85 percent respondentov sa vyjadrilo, že by ich takto nastavený systém viedol aj k zmenám v ich agropodnikaní. Názory vyjadrené v ankete sú však rôzne.

Zrušenie platieb je zásahom do hospodárenia fariem

„Nie som proti tomu, aby sa do systému vnieslo viac zásluhovosti. To sa v podstate deje už teraz, keď EÚ núti poľnohospodárov vytvárať biopásy, nechávať ornú pôdu úhorom či meniť osevné postupy. Takisto súhlasím s podporou tých, ktorí to potrebujú – živočíšna a špeciálna rastlinná výroba. Avšak plošné zrušenie platieb na plochu by znamenalo významný zásah do finančného hospodárenia fariem obrábajúcich drvivú väčšinu pôdy na Slovensku. Tí lepší a šikovnejší by určite prežili. Ale len za cenu výrazného oklieštenia investícií, čo je presný opak toho, čo by slovenskí poľnohospodári v dnešnej dobe potrebovali,“ vyjadril sa Martin Gonos z  JGS AGRO Rastislavice.

Podnik obhospodaruje 600 hektárov, v rámci ktorých má aj špeciálnu rastlinnú výrobu. Priame platby jeho zástupca označil v ankete za zásadný príjem pre  podnikanie.

„Neviem si predstaviť, čo iné, okrem ekologických postupov, predstavujú „zásluhy“. Nikto však nemôže očakávať, že po rokoch devastácie živočíšnej, ovocinárskej a zeleninárskej výroby začnú slovenskí poľnohospodári stavať maštale a pestovať ovocie či zeleninu. Na to v dnešnej dobe nemáme know-how, ľudí ani peniaze. Nehovoriac o tom, že takáto výrazná transformácia by trvala mnoho rokov,“ dodal Martin Gonos.

V zmenách vidia niektorí aj príležitosť

Zaznievajú aj názory, ktoré si zmenu v podporách vedia prestaviť.

„Zrušiť dotácie! Deformujú skutočne ceny, teda hodnotu tovaru a trhový mechanizmus. Sú zdrojom byrokracie a korupcie. Potraviny sú strategická surovina a ak sú podmienky na ich pestovanie, nemajú byť ovplyvnené dotáciami, ale potrebou obyvateľov regiónu,“ vyjadril sa v ankete Ján Burik, ktorý uviedol, že je včelárom.

V prípadných zmenách systému vidia niektorí poľnohospodári aj možnosť lepšie sa dostať k pôde pre tých, ktorí s hospodárením začínajú.

„Konečne. Nebude sa iba mulčovať a brať dotácie. Možno sa bude dať dostať k pôde aj malým farmárom a nie iba agrobarónom,“ vyjadril sa Štefan Molnár, samostatne hospodáriaci roľník na margo toho, že podpora by mala smerovať najmä k menším podnikom a mladým poľnohospodárom.

Niektorí agropodnikatelia si vedia predstaviť aj kompromis.

„Dotácie by sa mali skladať zo základnej časti na hektár, ako aj z variabilnej časti – na produkciu, resp. na vynaložené náklady na produkciu, ktoré je možné veľmi jednoducho zmerať a predložiť,“ vyjadril sa v ankete O. Kováč z podniku, ktorý obhospodaruje 2000 hektárov.

Na druhej strane zvýhodnenie fariem podľa veľkosti alebo produkcie považuje za nezmysel.

„Je to tým pádom diskriminácia veľkých a starých farmárov. Farmy so zmiešanou produkciou a v znevýhodnených oblastiach sú už v súčasnosti podporované vo väčšom rozsahu, čo dáva logický zmysel. Rozdiely vo veľkosti fariem by som však nerobil,“ dodal Kováč.

Zmeny v spoločnej poľnohospodárskej politike sú nateraz hudbou budúcnosti. Faktom však zostáva, že závery Strategického dialógu, ktoré boli predložené Európskej komisii, jej predsedníčka Ursula von der Layenová označila za pevný základ pre rozvoj novej vízie pre potraviny a poľnohospodárstvo v Európe.