Denná produkcia mlieka v Poľnohospodárskom družstve v Chynoranoch v posledných týždňoch niekoľko ráz prekročila 30 tisíc litrov. Cez leto bola situácia iná. Tropické denné teploty, ale aj nedostatočné nočné ochladenie vzduchu sa podpísalo pod pohodlie zvierat. V niektorých dňoch tak dojivosť poklesla aj o tri litre na dojnicu. Družstvo tak strácalo približne 2 500 litrov mlieka denne.

Dojnice na dvoch strediskách

„Keď som nastúpil v roku 2019 na pozíciu predsedu, dosahovali sme dennú úžitkovosť na úrovni 24 litrov mlieka. Aktuálny priemer posledných mesiacov je 31 litrov,“ hovorí Robert Šmatlák, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Chynoranoch (okres Partizánske).

Čerstvý štyridsiatnik Šmatlák pôsobí na družstve od roku 2008, keď začínal ako zootechnik.

„Prešiel som si od chovu dojníc, výroby kŕmnych zmesí až po chov ošípaných. Pohľad zootechnika na fungovanie podniku je iný, ako keď družstvo riadite. Ako predseda mám skúsenosť z výroby a viem aj o rezervách, ktoré je potrebné odstrániť,“ hovorí Šmatlák.

Družstvo realizuje chov dojníc na dvoch strediskách. V Chynoranoch je umiestnených päťsto kráv a v Krušovciach ďalších tristoosemdesiat. Väčšia z fariem chynorianskeho družstva je zaradená medzi top desiatimi slovenskými chovmi z hľadiska úžitkovosti. Priemerná dojivosť tamojších kráv za prvý polrok 2024 presiahla 12 tisíc litrov mlieka.

Výrobe mlieka podriadili investície

Keď nastúpil Robert Šmatlák na pozíciu predsedu, nechcel, aby poradenstvo v chove určovali najmä obchodné spoločnosti, ktoré do výroby dodávajú výživové doplnky. Dnes má družstvo externú poradkyňu, ktorá vníma chov dojníc komplexne. Od prípravy objemových krmív, cez skladbu plodín až po výživu dojníc, ktorá sa realizuje od spektra spoločností. Tak ako každý úspešný prvovýrobca mlieka, aj Šmatlák opakuje, že základom úspechu sú objemové krmivá. Ak sú kvalitné, výrazne vplývajú na nákladovú zložku výroby mlieka.

„Zrýchlenie, zefektívnenie a skvalitnenie výroby objemových krmív nie je možné bez výkonnej techniky. Vidíme, aké extrémy nám pripravuje počasie. Dva týždne prší a zrazu nie je možné vstúpiť do porastu. Lucerna prerastie a nie je v optimálnej sušine. Už pri jej zbere je poľnohospodárovi zrejmé, že nekosí ideálny porast a tak vie, že nasledujúce mesiace stratí aj na produkcii mlieka,“ hovorí R. Šmatlák.

Výrobe mlieka v poslednom období podriadili aj investície. Kúpili novú rezačku a ďalšie súčasti technologickej linky na zber a pozberovú úpravu krmovín. Pri osevnom postupe zaradili do zloženia trávnych senáží napríklad – mätonoh s inkarnatom, ktoré sa im osvedčili.

Limitujúci faktor úspešnosti

Už roky družstvo prevádzkuje aj bioplynovú stanicu, ktorá má vplyv na živočíšnu výrobu. Okrem toho, že časť elektrickej energie sa vyrába z odpadov chovu dojníc a ošípaných, tak do bioplynky smeruje aj senáž a siláž.

„Najkvalitnejšie krmivá sú určené pre chov hovädzieho dobytka a tie horšie – do bioplynky. V objemových krmovinách naozaj nerobíme kompromisy,“ hovorí Robert Šmatlák.

V nasledujúcom období sa limitujúcim faktorom ďalšieho zvyšovania úžitkovosti stanú objekty družstva. Mnohé boli vybudované v osemdesiatych rokoch, ale aj skôr, a dnes nevyhovujú súčasným požiadavkám na produkciu mlieka. Aj napriek výžive, či snahe ochladzovať prostredie pomocou ventilátorov sú aktuálne letné teploty také vysoké, že sa už pravidelne podpisujú pod znížené júlové či augustové dodávky mlieka.

„Chceli by sme novú maštaľ, ale zatiaľ nemáme pripravené ani administratívne procesy v podobe napríklad projektovej dokumentácie. Vzhľadom na veľkosť nášho chovu je ale akákoľvek investícia financovaná len z vlastných zdrojov u nás nemožná. Bez pomoci fondov to jednoducho nedokážeme zrealizovať,“ hovorí Šmatlák.

Predseda družstva si uvedomuje, že investícia je nutná. Ak ju nezrealizujú, môže sa chov prepadnúť do nerentability.

„Dnes sme v top 10, no ak sa nám nepodarí realizovať komplexnú investíciu, možno za desať rokov budeme v top 150,“ hovorí Šmatlák.

Fungujúca regionálna vertikála

Po období výkyvov cien energií družstvo aktuálne realizuje opatrenia, aby malo náklady viac pod kontrolou. Dnes už z hľadiska inštalovaného výkonu fotovoltických elektrárni dokážu pokryť 10 percent spotreby elektrickej energie.

„V najbližšom období sa máme záujem dostať na 30 percent našej spotreby a vzhľadom ku komplexnosti prístupu k obnoviteľným zdrojom energie máme vo výhľade aj realizáciu tepelných čerpadiel,“ hovorí predseda.

Družstvo už dlhodobo pristupuje k vytvoreniu fungujúcej vertikály, ktorá zabezpečuje, že čo najviac činností si dokážu realizovať vo vlastnej réžií. Rastlinné komodity smerujú do vlastnej výrobne kŕmnych zmesí a tie do živočíšnej výroby. Okrem chovu dojníc produkujú ošípané. Uzavretý obrat stáda tvorí 350 prasníc. Ošípané sú ďalej finalizované na vlastnom bitúnku a polovičky predávané regionálnym spracovateľom. Mäso z Chynorian tak smeruje napríklad aj do okolitých škôl. Mlieko zas dlhodobo realizujú v neďalekej bánoveckej mliekarni.

„Som mladý predseda a spoločne s kolegami vytvárame aj mladý kolektív vo vedení. Podnik musíme posúvať dopredu. Musíme hľadať cesty ako kvalitne a lacno vyrábať a ísť vďaka tomu do popredia,“ uzatvára Šmatlák.