Čerpanie prostriedkov z Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka bolo témou aj na zasadaní agroministrov (AGRIFISH), ktoré sa v pondelok a v utorok uskutočnilo v Luxemburgu. Tému prinieslo na zasadanie Slovensko, ktorému ostáva do konca roka vyčerpať ešte 260 miliónov eur a hrozí, že o tieto peniaze príde.

„Celkom jedenástim členským štátov hrozí automatické zrušenie viazanosti k 31. decembru tohto roka. Napriek enormnému úsiliu implementačných orgánov v rokoch 2023 a 2024 hrozí vzhľadom na aktuálne platné opatrenia, že nebudeme vedieť zabrániť strate prostriedkov,“ predniesol na zasadaní AGRIFISH zástupca Slovenska, štátny tajomník agrorezortu Vladimír Vnuk.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč na zasadaní nebol prítomný napriek tomu, že rokovania sa podľa zverejnenej prezenčnej listiny zúčastnila väčšina európskych ministrov pôdohospodárstva.

Slovenský návrh podporilo 12 štátov

„Žiadame preto Európsku komisiu aby nám pomohla nájsť efektívne riešenie tejto situácie, ktorá nastala následkom okolností, ktoré členské štáty nemohli ovplyvniť,“ povedal Vladimír Vnuk.

Slovenské stanovisko podporilo 12 štátov, vrátane Českej republiky, Holandska, Írska, Dánska, Rakúska či Španielska.

Agrokomisár Janusz Wojciechowski pri tejto príležitosti informoval o v pondelok prijatom rozhodnutí EK, že nevyužité prostriedky z fondu rozvoja vidieka sa môžu presmerovať a využiť na odstránenie následkov krízových situácií ako sú epidémie zvierat či prírodné katastrofy.

„Je dôležité, aby všetky členské štáty mohli využiť prostriedky určené na pomoc poľnohospodárom. EK je ochotná maximálne spolupracovať s nimi na tom, ako minimalizovať stratu prostriedkov. Využije na to všetky možné nástroje, ako napríklad výnimky na základe vyššej moci i kompenzácie pre postihnutých prírodnými katastrofami a ďalšie, na základe návrhu, ktorý sme prijali v pondelok,“ povedal Wojciechowski.

Krízových rezerv je málo

Riešeniu kríz a klimatických udalostí sa venovali ministri aj v ďalších bodoch. Hovorili o možnosti posilnenia  fondu poľnohospodárskych rezerv. Wojciechowski pri tejto príležitosti pripomenul, že spoločná poľnohospodárska politika obsahuje širokú škálu nástrojov na riešenie následkov prírodných katastrof a ohrození trhu.

„V rámci SPP sú v strategických plánoch zahrnuté prostriedky na posilnenie dlhodobej odolnosti. Ide napríklad o preventívne investície na obnovu produkčného potenciálu. Je tu možnosť poskytnúť prostriedky v hodnote 42-tisíc eur z Programu rozvoja vidieka pre subjekty postihnuté prírodnými katastrofami. Členské štáty budú mať väčšiu flexibilitu ako tieto prostriedky využiť a tie budú v plnej výške hradené z európskych fondov. Maximálna výška je desať percent celkového rozpočtu, ak majú štáty nevyčerpané prostriedky v tejto výške,“ uviedol.

Súhlasil s názorom, že je potrebné, aby bola poľnohospodárska rezerva vyššia, pretože klimatické javy sa budú v budúcnosti opakovať častejšie. Zároveň je podľa neho potrebné vyčleniť ďalšie nástroje na dlhodobú adaptáciu a odolnosť poľnohospodárskych podnikov voči klimatickým zmenám.

Slovensko návrh na posilnenie fondu poľnohospodárskych rezerv podporilo, avšak nesúhlasí s tým, aby sa posilňovanie poľnohospodárskej finančnej rezervy dialo na úkor aplikácie finančnej disciplíny platieb.

Slovensko spolu s Bulharskom zároveň podporilo rumunský návrh, aby sa dočasný krízový rámec predĺžil aspoň do konca budúceho roka a aby bola maximálna čiastka pre jeden poľnohospodársky podnik zvýšená z terajších 280 tisíc eur na dvojnásobok, teda na 560 tisíc eur.

Maďarsko navrhlo, aby sa na SPP nevzťahovali podmienky právneho štátu

Maďarské predsedníctvo sformulovalo stanovisko k budúcnosti SPP po roku 2027, jeho návrh podporilo 26 štátov.

„Sformulovali sme silný a zásadný odkaz pre EK a taktiež spoločenstvu farmárov. Prioritou maďarského predsedníctva bola poľnohospodárska politika, v jadre ktorej sú farmári a ktorá je schopná čeliť krízam, je konkurencieschopná, udržateľná a založená na poznatkoch,“ povedal István Nagy, minister poľnohospodárstva Maďarska, predsedníckej krajiny EÚ.

Podpora poľnohospodárom sa podľa neho nesmie znížiť a nesmie byť z nej vylúčený niekto len preto, že na neho budú únijné pravidlá klásť dodatočné ekologické požiadavky. Prostriedky SPP by sa nemali využívať na plnenie iných cieľov, napríklad ekologických.

„Všetky opatrenia, ktoré alokujú prostriedky SPP na iné ciele, ohrozujú potravinovú bezpečnosť,“ povedal István Nagy.

Maďarsko zahrnulo do návrhu aj požiadavku, aby bol fond SPP nezávislý a nemohlo byť uvoľnenie prostriedkov z neho ovplyvnené podmienkami ako napríklad nezávislosť justičného systému. Maďarsko má od decembra 2021 ako jediný štát únie zablokovanú časť prostriedkov z eurofondov. EÚ mu vyčíta, že nemá nezávislý právny systém a kritizuje zásahy štátu v oblasti školstva, kultúry či neplnenie európskych azylových zákonov.

Vývoz z EÚ stúpa

Komisár Wojciechowski vyzdvihol, že EÚ v roku 2023 dosiahla rekordný prebytok v obchode s poľnohospodárskymi a potravinovými produktami vo výške 70 miliárd eur. Ukazuje sa zároveň, že tento rok bude rovnako dobrý – v prvom polroku vývoz prevyšoval dovoz v hodnote 33.7 miliárd eur, čo je o 1,5 miliardy viac v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka.

Komisár zároveň spomenul obchod s Ukrajinou, v ktorom síce má EÚ prebytok (vývoz bol v hodnote 69 miliárd a dovoz v hodnote 50 miliárd eur), avšak polovica celkového dovozu do EÚ tvorili práve poľnohospodárske potravinové produkty – v hodnote 25 miliárd eur. Ich vývoz predstavoval šesť miliárd eur.

Problémy v potravinovom reťazci

Ministri sa ďalej zaoberali hlavnými výzvami z hľadiska potravinového reťazca, ktorý zahŕňa poľnohospodárstvo, výrobu potravín a nápojov, veľkoobchod, maloobchod a reštauračný sektor. Správa Maďarska upozornila na také problémy, ako je chýbajúca harmonizácia označovania potravín a rozličné štandardy pre tovary vyrobené v EÚ a dovezené zo zahraničia v oblastiach udržateľnosti, práv zvierat či informácií konzumentom.