Ekologické gazdovanie znamenalo pre Liptovskú Tepličku zdvojnásobenie počtu hospodárskych zvierat, rekultiváciu lúk, intenzívne využívanie pasienkov, ako aj maximalizáciu tržieb z rastlinnej výroby. Hospodári v lesmi ukrytej obci dokázali stabilizovať ekonomiku, ktorá vo veľkej miere prebieha v chránených oblastiach národného parku a nad rezervoármi pitnej vody.

Napriek tomu, že využili potenciál tamojšieho regiónu, nerezignovali ani na starostlivosť o jedinečné zákutia, ktoré vnímajú najmä častí turisti. Modernými technológiami obrábajú polia a dorábajú krmoviny s precíznosťou našich predkov. Tam, kde sa nedostane technológia, vstúpi noha hospodárskeho zvieraťa. Dobytok sa pasie aj sedem kilometrov od obce, pravdepodobne  v najvyššej nadmorskej výške na Slovensku. Nezaostáva ani stádo mäsových oviec, mladých jariek a vyradených dojených oviec, ktoré spása stopäťdesiat hektárov ťažko prístupného terénu.

Druhá polovica z približne osemsto oviec produkuje mlieko. Ich chotárom sú pasienky neďaleko hospodárskeho dvora, kde každé ráno a večer prebieha dojenie. Mlieko sa následne bez ďalších zbytočných nákladov presunie nerezovou rúrou do syrárskeho kotla.

„Keď sme inštalovali aktuálne zariadenie, museli sme rozrezať zárubňu. Dnes už dvestolitrová kapacita kotla v jarných mesiacoch takmer nepostačuje. Aj keď si to momentálne neviem predstaviť, bol by som rád, aby sme mali znova starosti s tým, ako dostať do výroby ešte väčšie zariadenie,“ hovorí Stanislav Michalica, vedúci výroby.

Dôvodom týchto slov je najmä záujem o bryndzu, alebo údené a neúdené syry, ktoré družstvo ponúka v kvalite BIO na hospodárskom dvore, alebo počas rôznych kultúrnych a spoločenských podujatí zo svojej mobilnej predajne.

„Zvýšenie výroby mlieka chceme zabezpečiť cez vyššiu dojivosť. V minulom roku sme prvý raz vyskúšali dojiť ovce už dva – tri týždne po bahnení. Produkcia mlieka bola podstatne vyššia, ale problém bol s jahňatami, ktoré boli slabšie. Tu si treba určiť prioritu vzhľadom na realizačné ceny jednotlivých komodít,“ myslí si Stanislav Michalica a poukazuje najmä na nízke ceny veľkonočných jahniat.

Produkciu mlieka nedokážu zabezpečiť cestou ďalšieho zvyšovania počtu zvierat. Ovečiek je v oblasti Liptovskej Tepličky takmer dvojnásobok, ako pred desiatimi rokmi. Podobný nárast dosiahli aj pri mäsovom plemene limousine. Dve samostatne stáda tvoria dovedna približne štyristo kusov dobytka.

 „Z našich lúk už nedokážeme získať viac, ako sa nám darí v súčasnosti. Pokiaľ pred piatimi rokmi sme vedeli za sezónu získať maximálne tritisíc balíkov sena a senáži, dnes je o tisícku viac. Tento nárast by sa nám ale nepodaril bez rekultivácie lúk, s ktorou sme začali v roku 2011,“ uvažuje Stanislav Michalica.

Ročne zrekultivujú niekoľko desiatok hektárov a pri ich obnove si nevedia vynachváliť pomoc Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva. Práve odborníci z pracoviska v Poprade dokážu namiešať zmes tráv, ktorá zabezpečí vynikajúce výnosy a pritom nezasiahne do fytoskladby podtatranského regiónu.

Dôvodom rekultivácie nie je iba zvýšenie produkcie senáží, ale aj vyrovnanie tamojších parciel, čím sa podstatne zvýši pracovná rýchlosť traktorov. Aby to ale dosiahli, musia vykonať mnoho úkonov. Asi najnevďačnejším je zber kameňov, ktorý treba urobiť ručne.

Pri pozornom zahľadení sa do porastu zemiakov sa aj tu zdá, že najlepšia úroda čaká tamojších družstevníkov zo zberu kameňa. V jarkoch medzi hrobčekmi sú menšie kamienky, ale aj veľké šutriská. Rastlinná výroba tu nie je jednoduchá. Celkovo ju realizujú na šesťdesiatich piatich hektároch ornej pôdy. V minulosti pestovali na takmer dvoch tretinách výmery ďatelinotrávy, aby dokázali zabezpečiť dostatok krmív. Dnes krmoviny spadli na pätnásť hektárov a ostatok tvoria tržné plodiny. Nečudo, že tržby rastlinnej výroby za ostatných päť rokov vzrástli takmer trojnásobne. Napomáhajú tomu aj výsledky ekologickej špaldy.

„Stále mám pocit, že by sme mohli v našom regióne dosiahnuť päť ton z hektára. K tomuto výsledku sa nám podarilo priblížiť pred troma rokmi, keď sme dosiahli 4,8 ton z hektára,“ hovorí Stanislav Michalica

To je aj na Liptovskej Tepličke najsympatickejšie. Neustále ciele a chuť ich svojou prácou dosiahnuť. Nedávna história ukazuje, že to dokážu.

Poznámka: PPD Liptovská Teplička sa v súťaží Najkrajší chotár roka umiestnila na 2. mieste.